Zaujímavosti
Facebook
Instagram

katka.janurka
Instagram

Hrebeňom Nízkych Tatier

Autor: Petrík Dátum: 21.9.2016 Zobrazenia: 957 x
V tomto fotopríbehu by som chcel dať do pozornosti jednu krásnu trasu, ktorá má mnoho predností. Snáď tou najväčšou sú nádherné pohľady na Nízke Tatry a pri dobrej viditeľnosti aj okolité pohoria. Ďalšími sú možnosť prispôsobiť dĺžku trasy času či svojim aktuálnym schopnostiam a kondícii - jednoducho sa dá kalkulovať s celkovým prevýšením a dĺžkou. Dá sa to buchnúť bežecky za deň alebo turisticky rozdeliť na dva s prespaním. Nezanedbateľné je aj to, že sa skoro stále pobybujete v príjemných schodných terénoch nad 1600 m.n.m., miestami aj nad 1900 m.n.m. - takýto tréning pre červené krvinky na Slovensku inde asi tak ľahko nenájdete. Jedná sa o prechod hrebeňa Nízkych Tatier z donovalskej strany ku Čertovici.
Začať túto trasu je možné z viacerých miest pomerne ľahko dostupných autobusmi - z Liptovskej Lúžnej, z Korytnice a z Donovalov. Alebo potom viacerými cestami z južnej strany, ale tam to vôbec nepoznám, tak neviem, ako je to s dopravou. Ja som si pre tento výlet napánoval štart z Lipt. Lúžnej. Vďaka meškajúcemu vlaku som však v Ružomberku nestihol autobus a ďalší stál iba v Lipt. Osade - 5 km navyše po asfalte, čo už.
Tak nejako zahrievajúc sa si to šiniem po asfaltke medzi Osadou a Lúžnou, ani sa nenazdám a som pri tabuli Lúžnej. Super, za chvíľu hádam odbočím do lesa. No prd, ono tá Lúžna je celkom nekonečná na pešo. Prvý obchod, druhý obchod, tretí obchod, štvrtý ... a odbočka furt nikde. :D Konečne nachádzam žltú značku a odbočujem doprava smerom k hrebeňu. Značenie je celkom riedke, staršie, v lese sa ťaží drevo, vyššie sú vývraty ... po menšom blúdení a preliezaní sa dostávam konečne na otvorený hrebeň a odmenou sú mi parádne pohľady.
Zo žltej značky sa dostávam na červenú hrebeňovú v Sedle pod Skalkou - je to už tesne nad hornou hranicou lesa, takže výhľadu bráni len sem-tam osamotený strom, inak je hrebeň porastený iba trávou a čučoriedkami. Po chvíli stúpania sa dostávam na prvý vrchol dnešnej trasy - Latiborskú hoľu. Samotné vrcholy sú v Nízkych Tatrách veľmi mierne, bez výrazneších strmákov, terén ja poväčšine príjemne trávnaný alebo mierne kamenistý - akonáhle ste na hrebeni, chôdza či beh sú veľmi pohodové. A tu sa už môžete aj Vy kochať pohľadom z Latiborskej hole - smerom na východ sa tiahne hrebeň ku Chopku a Ďumbieru, smerom na juho-západ na Veľkú Chochuľu a Donovaly.
Panoráma z Latiborskej hole
A tu je pohľad spod vrcholu smerom na západ - v strede Veľká Chochuľa, napravo Salatín a v pozadí Veľká Fatra s vyčnievajúcim Rakytovom.
Panoráma z Latiborskej hole
Z Latiborskej hole pokračujem po hrebeni ďalej a toto ma očakáva. :) V strede hrebeň na Zámostskú hoľu a Ďurkovú a doprava sa tiahne bočný hrebeň Skalky a Žiarskej hole.
Panoráma z Latiborskej hole
Po krátkom pobehnutí príjemným mäkkým chodníčkom sa dostávam pod kamenistý vrcholček Ďurkovej ...
vrchol Ďurkovej
... a za chvíľu sa dívam z nej na trasu, ktorú mám za sebou.
pohľad z Ďurkovej na Latiborskú hoľu
Kúsok za vrcholom Ďurkovej je sympatická útulňa s rovnakým názvom - ako som v úvode naznačil, toto je miesto, kde sa dá trasa pri pomalšom turistickom tempe rozdeliť. Poskytuje prespanie na matracoch v lete, ale aj v zime, ponúka základné občerstvenie a čo-to pod zub. Dookola sa dajú a môžu stavať stany. Web útulne durkova.sk.
útulňa Ďurková
Je tu aj studnička, kde sa dá doplniť voda. V tomto mieste ja už mám za sebou cca 19 km a 1460 výškových metrov (z pôvodne plánovanej Lipt. Lúžnej by to bolo 15 km a 1320 m). Z Korytnice by to bolo cca 25 km a 1750 m a z Donovalov 28 km a 1820 m. Všetko už celkom solídne turistické porcie na jeden deň, takže oddych na Ďurkovej by bol zaslúžený. Ja ale pokračujem ďalej a po nabratí vody v studničke pred sebou vidím útulňu so stúpaním smerom na Chabenec.
útulňa Ďurková
Na Chabenec stúpam stále príjemným mäkkým chodníčkom.
pod Chabencom
A z Chabenca sa mi naskytá takýto pohľad. Napravo už vidno Chopok a Ďumbier, smerom do Liptovskej kotliny vybiehajúci hrebeň Bôru a Sinej. Dolu vidno Liptovskú Maru a v pozadí sa črtajú aj Západné a Vysoké Tatry, ale kvôli oparu ich nie je dobre vidieť.
Panoráma z Chabenca
Za Chabencom sa už chodník začína držať stále okolo 1900 m.n.m., poznať to aj na miernom úbytku vegetácie a kamenistejšom povrchu. Prechádzam tesne okolo vrcholu Kotliská, z ktorého odbočuje smerom na juh hrebeň Skalky. Na panoráme zľava Bôr a Poľana, v strede Chopok a Ďumbier a napravo Skalky.
Panoráma z Kotlísk
Zbieham dolu do Krížskeho sedla a pozerám sa smerom naspäť na Kotliská (v strede). Napravo sa od Chabenca tiahne výbežok s označením Ostredok. (Všimli ste si niekedy, že ak v nejakom slovenskom pohorí nepoznáte názov vrchu, nebudete ďaleko od pravdy, ak ho nazvete Ostredok? :D Keď si pozeráte turistickú mapu, učite v každom pohorí natrafíte minimálne na jeden Ostredok a zo tri Magury a Príslopy - hlavne tie menej výrazné vrcholy. Mám pocit, že ľudová tvorivosť sa celkom vyčerpala pri pomenúvaní kopcov. :D No a potom prídete do Vysokých Tatier a tam majú Žabí kôň! :D :D)
Panoráma z Kotlísk
No a tu je viac-menej rovnaký výhľad, akurát vyššie zo stúpania na Poľanu.
Panoráma z Poľany
A opäť pohľad rovnakým smerom, ale tentoraz už z Dereší, do záberu sa tým pádom dostala už aj Poľana v strede a Bôr napravo od nej. Chodník tu už začína byť vykladaný plochými kameňmi - síce tvrdý povrch, ale pevný a stabilný.
Panoráma z Dereší
Blížim sa k Chopku, fotografie z týchto miest radšej diplomaticky vynechám. Spomínam si na moje prvé návštevy v tejto oblasti z detstva, keď hore bola ešte len maličká útulná Kamenná chata a nejaká jednoduchá lanovka. Teraz tam stojí obrovská presklená opacha, kabínkové lanovky kmitajú hore-dole, V3Sky, bagre, zbíjačky, zástupy lanovkárov, rozbrázdené svahy ... Radšej odtiaľ prášim rýchlo preč smerom na Ďumbier. Inak Chopok mi už dnes z určitých uhlov vďaka tej presklenej opache značne pripomína krkonošskú Sněžku, na ktorej to mám ale radšej.
V Demänovskom sedle sa ruch Chopku schováva za Konské a nerušene si môžem vychutnať pohľad do Širokej doliny, v strede Krakova hoľa, vpravo hrebeň Prašivej a Tanečnice.
Panoráma z Demänovského sedla
Z Demänovského sedla posledné výškové metre pre dnešok, stúpam na najvyšší vrchol Nízkych Tatier - Ďumbier. Ono to s tým prvenstvom netreba nejako preháňať, ďalšie vrcholy prevyšuje o nejakých 20 metrov - napríklad Chopok či Štiavnicu. No ale aj tak je tu najviac ľudí. :D Tak posledné dve panorámy pre dnešok - prvá smerom na sever.
Panoráma z Ďumbiera
A druhá na západ - pohľad na prejdenú trasu.
Panoráma z Ďumbiera
No a mne už ostáva len dopraviť sa domov - spoje mám pozreté z Demänovskej doliny, takže naspäť na Chopok. Ešte ohliadnutie za Ďumbierom.
Ďumbier
Z Chopku zbieham nejako po zjazdovkách dolu, pôvodné turistické značky sú už x-krát prekrižované novými cestičkami a nezreteľné. Dolu pri Vrbickom plese, konečnej autobusu mám pre dnešok za sebou 46 km a 2880 výškových metrov a trvalo mi to necelých 8 hodín tempom "tak normálne pobehnúť" aj s fotením a zastávkami na chatách. Takže trasa pre vytrvalcov luxusne zvládnuteľná, v letné dni s rezervou za svetla. S prespaním na Ďurkovej by to na druhý deň bol náklad 27 km a 1440 m. Samozrejme s trasou sa dá hýbať, z Ďumbiera sa netreba vracať, dá sa ísť cez chatu M. R. Štefánika na Čertovicu alebo do Vyšnej Boce - tam už však asi treba rátať s trochu menej svižnou verejnou dopravou oproti Demänovskej doline.
Ja som to však v tento deň mal nejako nakopnuté na nestíhanie, tak mi samozrejme jeden autobus tesne ušiel a na ďalši bolo treba čakať 1,5 hodiny. :D Tak som si aspoň schladil nohy v potoku z Vrbického plesa a doplnil vodu v podobe nealko piva. No a v Mikuláši všetky rýchliky meškali, okrem toho môjho, takže som s lístkom k nemu dobehol v momente, keď sa pohýňal ... Osobák šiel síce chvíľu po ňom, ale už som zabudol, ako dlho idú osobáky medzi LM a Vrútkami. :D Nakoniec mi cestovanie trvalo skoro tak dlho, ako samotný výlet. :D Ale stálo to za to. :)
Komentáre:
Informovať ma o nových komentároch
© 2017 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová