Výnimočná patentovaná zmes aktivovaných bezlepkových obilnín, orechov, semienok, ovocia goji a vlákniny psyllium. Je aktivovaná, bezlepková, zásaditá, naturálna - 100% RAW. Kompletný zdroj informácii o HRYZKE je na www.hryzka.sk. Jednoducho povedané výživné, chutné a zdravé raňajky pre celú rodinu.

Pri použití zľavového kódu TNJK01 budeš mať pri každom nákupe HRYZKY cez e-shop zľavu 5%. Je časovo neobmedzený a platí aj pre opakované nákupy. Pri objednávke je potrebné zadať kód do poznámky a zľava sa prejaví až v konečnej faktúre.



do e-shopu  
Hryzka so zľavou
Objednajte si aktivovanú naturálnu bezlepkovú zmes Hryzka so zľavou 5% s použitím zľavového kódu.
Facebook
Instagram

katka.janurka
Instagram

70 km "jarnými" Javorníkmi

Autor: Katka, Petrík Dátum: 8.4.2015 Zobrazenia: 1677 x
Blíži sa Veľká Noc a Petrík má pred ňou zrovna týždeň dovolenky. Super, už tretí týždeň si totiž fajnovo vypeká slniečko, jar v plnom prúde (12-17 °C) a na niektoré behy už chodíme v tielkach a kraťasoch. A tak hneď kujeme plány o tom, že by to chcelo využiť dlhšie voľno naplno a podniknúť viacdňový prebeh niektorého z pohorí "na ľahko" - s čo najminimalistickejšou výbavou. Veď predsa na nižších horách už po snehu nie je ani stopy dlhší čas, a tak si v hlavách premietame trošku zidealizovanú predstavu takejto akcie (rozumej: 20 °C, slnko, bezvetrie, sucho, kraťasy a tričko, bežíme si to ladne a rýchlo ako lane, cestou pramene s pitnou vodou a večer na chatách nás čakajú s piatimi kilami zrelých banánov - taký trošku moderný fantasy film :)). A tak sa dohadujeme na pohorí Javorníky, takmer 4 dňoch (od utorka obeda do piatka poobedia) a predsavzatej trase cca 108 km a 4500 m stúpania - z Lysej pod Makytou prevažne hrebeňom po červenej a modrej značke až do Žiliny.

Ako to už ale s predstavami býva, nie vždy sa zadarí a tak sa asi dva dni predtým "kazí" počasie a my priebežne stalkujeme SHMÚ, čo to dá. Hlásia asi iba nejakých milión zrážok dažďa a snehu, výstrahu pred vetrom a znova si prídu na svoje aj mínusové teploty. Trošku poľavujeme z nárokov minimalizmu a úrovne nášho neoblomného elánu, no vravíme si, že to nejako dáme aj tak. Veď by bola škoda tej poriadne nevyužitej dovolenky, no nie? A ja dohováram svojmu hundrajúcemu hlasu v hlave, že všetko to najlepšie v živote sa odohráva predsa mimo našej komfortnej zóny. A tak v utorok pred obedom vyrážame na vlak, ja menej (5 kg) a Petrík viac nabalený (27 kg). Džentlmeni ešte nevymreli, darmo. :D No a ako sme tam vlastne dopadli? :)

Deň prvý
Vyrážame zo stanice v Lysej pod Makytou - chvíľu predtým cestou vlakom pri pohľade z okna jemne upozorňujem: "Petrík, my tam zomrieme!", čím sa mu snažím nanápadne naznačiť, že tam zrejme zomrieme.
Cestou na Makytu po žltej značke sa kocháme zasneženou krajinou a utešenými chalúpkami na lazoch. Vyhýbame sa zákerne skrytým hlbokým kalužiam blata pod nevinným 5 cm čerstvým nánosom snehu.
I touto rúbaňou za sprievodu hmly povedú naše kroky ...
Kúsok sme v tom nevychodenom snehu stratili značku a tak sa vydávame na najbližší kopec, kde zisťujeme správny smer. Sídli tu aj pán Stromvládca lúky ...
... ktorý má zvlášne čaro. :) Posúďte sami. A zo všadiaľ sa na nás valí pani hmla a nikde ani živáčka. V lesíku pred nami prebehne krásny jeleň a keby sme chceli, v tom čistom snehu ho môžeme "stopovať" veľmi dlho.
Ako stúpame vyššie, rastie aj teplota a sneh je čoraz mäkší. Suché topánky, mali sme vás radi - hoci Katke goretexy vydržali suché dlhšie, až kým nečľapla cez sneh do skrytej kaluže. Prichádzame na vrch Makyta - na hranicu s bratmi Čechmi, kde je už sneh kvalitne mokrý a sneženie vystriedalo popŕchanie a vietor. Sme mierne skrehnutí a tak veľmi nepostávame a rýchlo valíme ďalej. Na chatu Portáš, kde chceme stráviť prvú noc, máme ešte 9,5 km. Na Makyte objavujeme aj vybrakovaný archív zahrievacích prostriedkov pre pocestných. :) Počasie sa natoľko zhoršuje, že chúďa zmoknutý foťák vyťahujeme až pri Portáši.
Konečne šuchtavo pribiehame ku chate Portáš - a až teraz si naplno uvedomujeme, aké nezmyselné je udávať na českých turistických značkách iba kilometre a nie čas - tak ako to máme u nás (najlepšie by bolo oboje). Predsa len je rozdiel ísť tú istú vzdialenosť po rovine alebo do strmého kopca a takto jednoducho nemáte veľmi predstavu, čo ešte môžete čakať a koľko vám to bude asi trvať. :) Hlavne keď ste mokrí do nitky.
Tých 9,5 km bolo asi najnekonečnejších - dážď i vietor zosilneli, my sme dosť prekrehli, hlavne naše ľavé polovičky tela (odtiaľ fúkalo a pršalo).
Kochám sa výhľadom z terasy, kým čakáme na otvorenie chaty. Momentálne je totiž oficiálne cez pracovné dni zatvorená. Dozvedáme sa, že tu už v tomto čase ani horská služba nesídli. Však nie je ani treba, keď sa iba strelené Janurčatá premávajú v okolí. :)
Ako na potvoru sa po 15 minútach pobytu na izbe pekne vyčasí, modrá obloha a slniečko hreje ... A my vôbec nemáme chuť vraždiť, lebo sme radi aj za toto. :)
Aj celkom pekného západu slnka je nám ešte dopriate, hoci mračná sa znova sťahujú. Dobrú noc. :)

Deň druhý
Druhý deň vyrážame okolo 8-mej ráno. Chatár sa nás neveriacky pýta, či naozaj pokračujeme ďalej. Petrík mu vraví, že jasnéé, pohodička a pár sekúnd na to vyjde z chaty von a s ležérne elegantnou noblesou sa rozpleskne na ľade, skrytom pod vrstvou snehu. V noci zjavne všetok topiaci sa sneh primrzol. Yes! Katka vytasila ťažký kaliber bundy - ocovu nepremokavú Mammutku.
Pár km za Portášom vo Frňovskom sedle sa rozhodujeme zísť po žltej dolu z hrebeňa na českú stranu. Dôvody? Vetrisko, husté sneženie a hlavne nepríjemná tvrdá krusta na snehu, ktorá nám derie topánky. Nie vždy stojí za to držať sa pôvodného plánu.
A tak zbiehame už s poddajnejším snehom 9 km popri vodnej nádrži Karolinka ...
... do obce Karolinka - milý názov, však? :)
Trošku vetriska Petríkovi nezaškodí, aspoň mu nebude padať ofina do očí. :) Z Karolinky sa odvážame autobusom na koniec Velkých Karlovic ...
... a odtiaľ pokračujeme popri ceste peši smerom na CZ/SK hranicu. Osamotenými usadlosťami sa to tu len tak hemží. :)
Prichádzame na rázcestie U tabulí a chvíľku sa hráme pri soche pána Partizána.
Od "U tabulí" pokračujeme ku rozhľadni Čarták, ktorá je ale otvorená len v letnej sezóne. No v dobrom počasí je z nej parádne vidieť našu domovskú Malú Fatru. :)
A okolo Bumbálky pokračujeme na Masarykovu chatu, kde strávime druhú noc.
Výhľad z izby Masarykovej chaty...
... a desivý výhľad v izbe Masarykovej chaty. :D Dobrú noc.

Tretí deň
Od Masarykovej chaty vyrážame cca o pol deviatej ráno, znovu vyzbrojení do nečasu, hoci počasie sa oproti prvému dňu už značne zlepšilo (už neprší, len veľmi husto sneží) a aj povrch z netopiaceho sa čerstvého snehu je výrazne príjemnejší ako zľadovatelá krusta.
Pokúste sa na prostrednej fotke identifikovať slnko. :)
Petrík nachádza pri chodníku voľne pohodený pokazený značkovník a oči mu detsky zažiaria šibalstvom. :D
Prichádzame ku Kmínku, kde sa v letnej sezóne koná aj veľmi pekné podujatie "Beh na chatu Kmínek". :)
Na Hluchanke - trošku sa zaškeríme na názve "Údolí Velké Smradlavy", aj keď vôbec netuším prečo? Petrík medzitým poobjíma stromy a zbiehame z hornej červenej po ceste na dolnú červenú pod Kelčov.
A Katka už začína ohŕňať nosom ... :D
Pokračujeme stále po červenej cez časti obce Korňa, neustále hore a dolu cez všakovaké pekné lazy (Smažákovci, Pupíkovci, ...). :)
Odpájame sa po zelenej značke smer Turzovka a čo pred sebou nevidíme ...
... štyroch majestátnych krochkajúcich čuníkov. Nebojte sa, boli za plotom. :)
Turzovku už máme na dohľad - v nej sa pre dnes naša cesta končí.
Prespávame v penzióne v centre a keď sa ráno zobúdzame, pri pohľade z okna užasnuto zisťujeme, že pripadlo ďalších dobrých 20 cm snehu. Romantika ako na Vianoce, to Vám poviem. No rozhodujeme sa, že ďalších 30 km do Žiliny už v tak hlbokom a nevychodenom snehu by bolo skôr trápením. A tak zisťujeme spoje z Turzovky a s prestupmi sa dopravujeme domov.
Celkovo sa nám teda podarilo prejsť len cca 70 km a 2850 m stúpania a nie tak úplne behom či minimalisticky. No napriek tomu (aj vďaka počasným podmienkam) sme s týmto výkonom a hlavne výletom ako-takým veľmi spokojní. :) Javorníky sú krásne, no nabudúce si ich radšej vychutnáme už za tepla a bez snehu.

Katka a Petrík
Komentáre:
Informovať ma o nových komentároch
© 2018 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová