Zaujímavosti
Facebook
Instagram

katka.janurka
Instagram

Veporské vrchy - Raj pre život

Autor: Katka Dátum: 1.6.2015 Zobrazenia: 1804 x
V rámci Petríkovej účasti na "Nonstop 70", tímovom 70 km pochode silových zložiek SR - hasičov, policajtov a vojakov, sa nám naskytla príležitosť stráviť dve noci stanovaním v obci Sihla v Banskobystrickom kraji. Táto malebná dedinka sa nachádza v srdci Veporských vrchov v nadmorskej výške cca 900-950 m.n.m., takže určite sami uznáte, že stojí pomerne vysoko. No to je len jedna z vecí, ktoré mňa osobne v tomto kúte sveta prekvapili ...

Kým Petrík "pochodoval", ja som si spolu s mojimi dvoma hafušami, Beníkom a Conie "naordinovala" spoznávačku okolia - cca 40 km a 1500 m stúpania, prevažne behom. Ale to viete, 40 kilákov to bolo len v mojom podaní, pretože oni dvaja toho nabehajú krížom-krážom popri mne ešte aspoň 5862-krát viac, a tak na nich treba brať s dĺžkou trasy ohľad . Kondičku ale majú parádnu. Išla som Petríkovi a jeho kolegom aj naproti, aby som ich trochu pofotila a časť trasy (Obrubovanec - Klenovský Vepor) sme im aj so psami robili doprovod. Oni potom ešte pokračovali cca 40 km z Veporu ďalej okľukou, ja som sa vrátila priamejšou cestou do Sihly.

A teda, poviem Vám ... príroda je tu neskutočná. Už hneď, ako sme autom deň vopred prichádzali, som sa nevedela vynadívať. Do toho tento výlet po hrebeni a bola som "v tom" - zahorela som nehynúcou láskou. :) Členité kopčeky, údolíčka, rozmanité typy lesov, skalky, pasienky s výhľadmi a na nich kde-tu roztrúsené osamotené usadlosti,"samôtky". Krásne a pokojné miesto pre život alebo aspoň na príležitostné chalupárčenie. Balzam pre dušu. K tomu nespočetné množstvo poľných cestičiek a lesných chodníčkov ako stvorených na prebehnutie sa, pričom väčšina stúpaní je vpohode bežateľných. Okamžite s Petríkom plánujeme stráviť tu niektorý z predĺžených víkendov. Čím to je, že nás to sem znovu ťahá? Posúďte sami ... :)
Stanujeme kúsok nad obcou Sihla, neďaleko ohrád pre stáda Huculov - v noci ešte prekvapil aj prízemný mráz, no v stane v teplých spacákoch si na nás neprišiel. :)
A tu ich máme v rannom svetle - majestátne huculské koníky, jedno z našich tradičných plemien koní.
Kocháme sa lúčnymi bylinkami, pokrytými rannou námrazou - všetko naokolo sa ligoce. :)
V toto piatkové ráno sa postupne schádzajú účastníci pochodu Nonstop 70 a pred deviatou už sú všetci nastúpení, vrátane Benika s Conie, ktorí sa už nevedia dočkať, kedy vybehneme na prieskum. Počkám, kým Petrík s ostatnými "odštartujú" a môžeme si ísť vo svätej trojici po svojom. :)
Od ohrád s Huculmi bežím priamo poľno-štrkovou cestou do priľahlých ihličnatých lesov. Mám rada, keď sa dá dostať do prírody hneď a nemusím križovať žiadnu/veľa asfaltiek.
Pri prvej príležitosti si to Beníčky-Koníčky šibnú do najhlbšieho bahnivého mláčiska, aby splynuli s prostredím. A aby som nebola náhodou príliš čistá aj ja, celú ma pri otriasaní sa zagebria. Čo by to boli za kríženci labradora, keby tiež nemilovali vodu, však? :)
Pokračujem do mierneho kopca lesnou cestičkou k rázcestníku "Tlstý javor".
Popod Tlstý javor (1068 m.n.m) bežím von z lesa po červenej značke smerom k vrchu Obrubovanec (1020 m.n.m.) a naskytajú sa mi krásne výhľady z otvorených lúk a pasienkov. V diaľke - cca 15 km vzdušnou čiarou, vidím Poľanu (1458 m.n.m).
Chvíľku postojím a rozjímam, kým sa hafuše napijú z potôčka tečúceho po ceste.
Blato spred pol hodiny už na nich takmer nie je vidieť. Niekedy by sa hodilo mať takú rýchlu samočistiacu schopnosť. :)
Pokračujeme smerom k Poľane. Mimochodom, vedeli ste, že Poľana je najväčšia vyhasnutá sopka v strednej Európe, patrí medzi najväčšie v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku? Viem, že sa to učilo v škole, ale lepšie sa mi tieto veci pamätajú, keď ich vidím aj naživo. :)
Obzerám sa, obzerám a už vidím aj odkiaľ som prišla. Výhľad na Sihlu.
Beníčky sa tiež kochajú výhľadmi, Koníčky plachtia s ušami.
Fotogénius Beník s Poľanou v pozadí ... Ak ste očakávali fotopríbeh z Veporských vrchov, musím Vás sklamať. Tentoraz to bude len a len o mojich psoch. :D
Odtiaľto bežííme, slniečko hreje ... ideálne miesto na čítanie dobrej knihy alebo piknik. :)
Neviem sa tej krásnej zelenej nabažiť ...
Aké čarovné farebné kontrasty dokáže príroda vytvoriť. :)
Prichádzam k rázcestníku Obrubovanec ...
... a keďže Petrík s kolegami už je kdesi hodinku odtiaľto, čakám na nich 40 minútkovým ležérnym výkvasom v tieni stromov s výhľadom na drevený salaš. Čo je výborná príležitosť na ...? Fotenie hafuší. :D Máte proste smolu.
Hovieme si v tráve ...
... obdivujeme kvietky.
Obdivujeme aj Beníčky-Koníčky a ich fotogenialitu so zátiším kvetov. Priznajte sa, že Vás už tiež dostali. :D Neviem, či je to poznať, ale ja ich mocne tuho zbožňujem. :D
No ale dosť bolo polihovania, idem Petríkovi ešte kúsok naproti ...
... a už si to šinú. Banda neohrozených! V zložení: Petrík, Jožko, Rišo, Rišo, Vladko a Monika. :) Mimochodom, Jožo je jedným z organizátorov Ponitrianskej 100-ky - ak si trúfate, určite sa na túto akciu prihláste. Aj Petrík tam chce tento rok skúsiť svoju stovkovú premiéru, tak uvidíme, čo z neho bude. :)
A už pokračujeme všetci spolu, po červenej značke znovu smerom na Tlstý javor a ďalej cez Dlhý grúň (1061 m) ... Fotečka pouhá našej odvážnej družiny. Sú zatiaľ zo všetkých skupín vo vedení - hoci nejde o súťaž, no i tak je pri takejto dlhej trase dobré stráviť čo najmenej času v teréne, pretože samotné trvanie je to, čo najviac človeka unaví.
Terén sa priebežne mení, stále je čo zaujímavé pozorovať - na Dlhý grúň je to posiate skalami. K tomu krásne výhľady do okolia a na obce Drábsko a Sihla.
Moja skupinka pochodistov sa rozhodla miestami aj pobehnúť, a tak popri fotení tej famózie sem-tam zaostávam. Beníčky-Koníčky ma chodia priebežne kontrolovať, či idem. :D Tak verníííí oni mne, ako ja im. V takomto prostredí to ale behá priam samo, takže v pohode všetkých dobieham.
Prichádzame ku studničke niekde medzi Sedmákom a Kysucou, Uhliarkou, dopĺňame vodné zásoby a chvíľku oddychujeme.
A takéto pekné a rôznorodé to je niekde medzi Tromi chotármi a Machnáčovým grúňom. Takmer celý čas sú stúpania aj klesania veľmi mierne, jedine pod Klenovským Veporom nás čaká cca 300 m strmšieho stúpania kľukatými lesnými chodníčkami. To už troška fučíme. :)
A Klenovský Vepor zdolaný! :) Jeden cvak s Petríkom ...
... druhý cvak s hafušami, chvíľku sa oddychuje - aj Ben s Conie už toho majú celkom dosť a dychčiac sa vyvaľujú. Lúčim sa s Petríkom a jeho partičkou, pretože oni pokračujú cez Vepor ďalej a želám im šťastný zvyšok cesty. Zbieham so psami z Veporu naspäť a cestou stretávam všetky ostatné pochodujúce skupinky. Medzi nimi aj Stana Andrejka z trenčianskej bežeckej komunity #RUNTRENCHTOWN aj s ich povestnou nálepkou (ktorú Stano neskôr vycapil na Vepore), takže ďalší cvak a robíme reklamu. :D
Klenovský Vepor v celej jeho širokosti.
Užívame si parádne chodníčky na behanie. :) Conie voľačo zavetrila ...
Cestou míňame pekné kvietky - ak viete, ako sa volajú, smelo napíšte do komentára, vďaka. :)
Dobiehame znovu ku rázcestníku Kysuca, Uhliarka a rozhodujem sa trochu si pozmeniť trasu, nech toho vidím o niečo viac. A tak nepokračujem znovu po červenej, ale stáčam to na zelenú značku do dedinky Kysuca.
Posledné obzretia na Klenovský Vepor, kým mi zmizne z dohľadu ...
Na zelenej značke ...
... vchádzame do dedinky Kysuca.
A ja sa okamžite rozplývam nad tunajšími chalúpkami. Nádhera!
Zbehnutie do doliny cez túto dedinku rozhodne stálo za to, hoci budem musieť ísť nejaký kus do Sihly po asfaltke ...
... ale ani z hlavnej cesty nie sú najhoršie výhľady. :) Tam kdesi naľavo v kopci sa nachádza aj Ekofarma - Marekov dvor.
A už prichádzame do Sihly.
Trochu si ju obídem cez lúky, aby som psov nemusela mať na vodítkach ...
Slnko už je pomerne nízko a tak vytvára príjemné mäkké svetlo v ktorom sa ... samozrejme, fantasticky fotia hafuše ... :D
... aj krásny lúčny porast ...
... aj stádo Huculov ...
... aj lúky a kopčeky ...
... aj všakovaké machy a mne neznáme kvetenstvá ... :)
... a dokonca aj MRAVCI! :D
Chvíľku ich pozorujem ako usilovne pracujú ...
... a prechádzam pomedzi políčka posledné desiatky metrov k nášmu stanu ...
Cestou okolo ohniska sa dávam chvíľu s opekajúcimi si ľuďmi do reči, ale keď vidím, ako Beník hypnoticky poškuľuje po špekačke, usudzujem, že je čas dať jemu aj Conie po takomto výkone zaslúženú veľkú porciu večere.
Kým Conie ešte poctivo obžúva, Beník sa na večeru v polovičke vykašľal a od únavy nad ňou zaspal. :D Večeriam aj ja, ale už zababušená v spacáku a ukladám sa pomaly na spánok. Petrík prichádza z pochodu až okolo pol jednej ráno (trvalo im to 15,5 hodiny), chvíľku debatujeme svoje dojmy a zaspávame.
Na druhý deň doobeda, tesne pred odchodom sa ešte zhováram s huculíkmi. Krásne a obdivuhodné stvorenia.
Ako odchádzame, zastavujeme autom ešte na odporúčanie domácich na kopčeku pri Drábsku a otvára sa nám výhľad nie len na celú Sihlu, za ňou Obrubovanec, ale aj pohorie Nízkych Tatier. Maľebnuô, ľen čo je pravda!
Nedá mi nepoužiť jednu obľúbenú, trošku mnou poupravenú vetu od mojej kamarátky Lucky: "No dokázali by ste to tu neľúbiť?!" :) Vedela by som si tu predstaviť bývanie (a behanie :D).
Na Slovensku máme tak nádherné miesta a Veporské vrchy rozhodne pridávam k nim. Ak tam niekedy pôjdete aj Vy na výlet, zoberte ma so sebou, vďaka.

Katka
Komentáre:
03-06-2015 11:45

Veľmi pekné, ja nemôžem z tých vaších psov. Ináč priestor stvorený na ultra :)
05-06-2015 05:05

krásna reportáž, vďaka
Informovať ma o nových komentároch
© 2017 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová