Zaujímavosti
Facebook
Instagram

katka.janurka
Instagram

Malofatranská päťdesiatka 2015 - výplaz v pekle

Autor: Katka Dátum: 9.7.2015 Zobrazenia: 2895 x
V sobotu 4. júla 2015 sa konala super podarená akcia - Malofatranská stovka (MF100), v rámci ktorej bola na výber aj ľahšia, polovičná trasa Malofatranskej päťdesiatky (MF50). Toto podujatie je diaľkový turistický pochod a horský ultrabeh, takže na svoje si prídu nie len zdatní turisti, ale aj trailoví ultrabežci. :) O náročnosti týchto hrebeňoviek hovoria sami za seba tohtoročné parametre ich trás - pri MF 100 je to cca 104 km, 6541 m stúpania, 6136 m klesania a pri MF50 vrátane dodatočného predĺženia 50,5 km, 3805 m stúpania a 3964 m klesania. Viac informácií nájdete na webe www.mf100.sk.

Trasa prechádza cez chránené územia NP Malá Fatra a vedie okrem niekoľkých výnimiek po červenej turistickej značke – tzv. malofatranskej magistrále. Trasa MF100 sa svojimi parametrami blíži a dokonca prekonáva niektoré trasy Ultra-Trail du Mont-Blanc® (UTMB®) a týmto je vhodnou prípravou na ultrabeh okolo Mt. Blancu. To len tak, keby som si náhodou niekedy v živote chcela zabehnúť vo francúzskych Alpách 166 km a 10 tisíc výškáčov. Hocikedy, prosím Vás ... :) S Petríkom sme si vybrali 50-tku, veď lebo na stovku treba najprv poriadne natrénovať, aby to človeka na pol roka nezložilo. Alebo niekomu aj nie ... každopádne, my sme sa pár dní po minulom ročníku, čítajúc tie pozitívne dojmy a vidiac fotky polomŕtvych účastníkov, radostne dušovali, že o rok musíme ísť tiež. A tak sme šli. Hlavne, keď SHMÚ-čko vydalo výstrahu pred horúčavami a.k.a "Ani nevychádzajte z dverí, bo vás ceplo strelí". Janurky, ako králi poctivého pitného režimu, už boli nastúpení, veď 2 týždne tridsiatok sú malina, nech sa ľúbi ... :)

A ako to celé rozhorúčené peklo prebiehalo? Začali sme v piatok pohodovo, docestovaním podvečer do MT, dobaľujeme potrebné veci a ovocie. Autom naberáme Roba Zymberiho, ktorého už určite všetci poznáte :D a Martina Fila, ktorý nám cestu do Terchovej fantasticky spríjemňuje svojou dávkou humoru nie len v podobe vtípku: "Prečo nemôže Slovenka fajčiť Maďarovi? Lebo je to hanobenie slovenského jazyka." Myslím, že som autu oprskala predné sklo a pokračujeme ďalej ...

Prichádzame do Terchovej k nášmu zajednanému penziónu Holúbek a letíme na registračku do RIC Terchovec. Idúc podľa sexi vyrysovaných bežeckých nôh, ktoré cestou stretávame, nachádzame správne miesto. Už sa to tu hemží pretekármi a v registračnej miestnosti (squashovej hale) je také na zdochnutie teplo a dusno, aké ani v dažďovom pralese nemajú. Obdivujem organizátorov, že tam sedia už hodiny ...
Malofatranská päťdesiatka - registrácia
Stojíme v rade, vyberáme si tričká, zvítavame sa, zoznamujeme sa (s kým sme sa ešte len cez fejsbučky poznali :)) a tu zrazu Janka spoza stola na nás s úsmevom volá, že Janurky už majú hárky bokom pripravené. Normálne, že VIP toto, ďakujeme. :)
Malofatranská päťdesiatka - registrácia Malofatranská päťdesiatka - registrácia
Mimo pralesa sa ešte trochu fotíme - nech majú naše famílie na pamäť čosi, keby by to šlo s nami "dolu z kopca". Ale keďže je už asi 7 hodín večer, veľmi sa nezdržiavame a šmykáme naspäť do penziónu, v ktorom strávime víkend aj s rodinou. Roba máme na prespanie so sebou, aby nemusel chúďa spať v telocvični bez štupľov do uší a rodinka ho nazýva "váš talizman". :D Neviem prečo, lebo veď ho berieme s nami už asi iba všade ... ale keď dobre je s ním, tak darmo. Robo, nečítaj si to tu, lebo ťa to emočne rozcíti. :D Späť k téme ...
Prípravy deň vopred
Chceme ísť spať čím skôr, aby sme boli ráno svieži - a preto sa balím iba dve hodiny. :) Robo je už viditeľne poznačený mojou nerozhodnosťou čo a do čoho si zbaliť. Ale to je hlavne spôsobené tým, že som len v ten deň dostala nový Kalenji bežecký ruksak a ešte s ním vôbec neviem narábať a zorientovať sa v ňom. :D Nakoniec si balím aj môj osvedčený Deuter bežipás, lebo s ním som už zžitá a ruksak hlavne kvôli hydrovaku, aby som nevyprahla na Sahare. Spätne by som už brala len ruksak, lebo mi ho po MF50 Petrík šikovne prešil (zapínanie, doťahovanie, ...) a oveľa lepšie sa s ním teraz manipuluje. V rámci povinnej výbavy nabalená ako na týždeň, ale nevadí - hlavne, že vody bude dosť. Ide sa spať.
Prípravy deň vopred Malofatranská päťdesiatka - ráno pred pretekom
Ráno v rýchlosti vymieňam kalich (baby, určite si ho zadovážte, najlepšia vec pre čo najpohodlnejšie športovanie počas menštruácie - viď. Mooncup článok), pijem priebežne 1,5 litra vody - dnes jej bude treba, obliekam sa a môžeme vyraziť. Pár banánov beriem do ruky na záhryz ešte pred štartom, inak mám so sebou na trasu sušené nesírené hrozienka (Lidl, 80 centov za 250g ;)). Prichádzame asi 10 minút vopred a ešte sa zvítavame s pár priateľskými tvárami - medzi nimi Maťo Filo, Dalibor Nedeľka so ženičkou Bashkou, Jakub Vrana, Peťo Knížat, ... :) V okolí vidíme ešte kopu "našich", ale už nie je čas debatiť ...
Malofatranská päťdesiatka - na štarte Malofatranská päťdesiatka - na štarte
Atmosféra aj dav hustne, staviame sa ako treba, želáme si šťastnú cestu a o šiestej ŠTART. :)
Malofatranská päťdesiatka - na štarte
Vyrážame na dobrodružstvo, najprv trošku krokom - kým sa na úzkej cestičke cca 280 bežcov/pochodistov trochu poroztrúsi. Vybiehame na cestu smerom k nástupu na Boboty, tu idem ešte chvíľu s Petríkom, kým mi, škriatok jeden, neutečie do lesa vpredu. :)
Začiatok trasy
Petrík sa lúči a už vidím len chrbát, bežím pomaličky v ústrety Tiesňavám a ich horskému potoku, o ktorom snívam po zvyšok horúceho dňa v kopcoch (zatiaľ, o pol 7 ráno, je len okolo 20 stupňov). :) V húfe prichádzame k nástupu a už si to šinieme hadíkom na Boboty. Do kopca šľapem rada a toto sa mi zdá ako úplne "vľekmé" tempo ... :), ale možno je to aj dobre - aspoň idem v kľude a len tak ľahko neprepálim. Spoza mňa sa rúti akési Tygrisko tygrované - vysmiate, všetkých to do kopca predbieha, štverá sa bokom vedľa chodníkov. Hulvát akýsi. :) Vyzerá to podozrivo, tak mu vravím niečo v zmysle, či pôjde znova v polke trasy do predklonu ako na Magurskom projekte. :) Boh ochraňuj, Katarínisko, neprivolávaj!
Boboty - prvé stúpanie
Rozmazaná fotka z cyklu "Nezastavujem, máme zpoždění!" ... Hoci Tyger iba preletel okolo, so sebou privial aj Maťa Babeja (a.k.a BabejBój, podľa Tygra) a necháva ho niekde v mojej oblasti pôsobenia. Tak sa nejako zgrupujeme do epického dua, pričom nám to v tejto formácii prekvapivo vydrží až po chatu pod Chlebom. :) Som zato rád! Kdesi pred nami vidím aj Bobču (kolegyňku z FatraRu(m)nu :)).
Boboty - prvé stúpanie
Na Bobotoch je prvá kontrola, v rade koluje fixka a šrajbím si čas a smajlíky do itinerára. Cez Boboty prebehneme úplne v pohodičke - akosi som o nich z minula mala oveľa horšiu spomienku, ale je pravda, že to sme boli už s Petríkom rozbití z celého víkendu, a tak sme sa cez ne len prešúňali. Mimo lesa už začína viac pripekať, tak si dávam na hlavu buffku, nech mi ju nespraží. Zbiehame s BabejBójom cez Vrchpodžiar do Štefanovej a trošku nás mätú rozbočky. Sme liene najlenivšie a vyťahovať mapu sa nám nechce. Našťastie máme v blízkosti znalého vedúceho - alebo aspoň vyzerá hodnoverne, že vie kadiaľ. Spoliehame sa naňho a dobre robíme. :) Viacerí sa v Štefanovej pokrútili a predĺžili si trasu ... My máme na to ľudí. :D
Sedlo Medziholie
Bežíme do kopca, neskôr kráčame a prichádzame do sedla Medziholie, pod Veľký Rozsutec. Tu je aj ďalšia kontrola a prvá občerstvovačka. Kochám sa majestátnosťou pána Rozsutého.
Veľký Rozsutec
Inak, musím vyjadriť nesmiernu vďaku za ústretovosť organizátorov voči bezmäsitým pretekárom v rámci ponuky občerstvenia - už nás bolo celkom početné percentuálne zastúpenie (24 vegetariánov, 9 vegánov - nahlasovalo sa vopred). Musím povedať, že tých 100 kg dyne, 200 kg banánov, 200 kg pomarančov, 200 kg jabĺk a 25 kg avokáda rozhodne potešilo a určite nie len mňa - hlavne v tých teplách. :) Akurát tých 50 kg CIBUĽEE by som sama nezvládla. :D
Sedlo Medziholie
Maťo mi dopĺňa vodu do fľašiek a ideme trošku natlačiť do búdky - ja dávam asi 5 kúskov šťavnatej dyne na osvieženie. Teploty už ozaj začínajú mimo tieňa prituhovať, a tak sa vytmolíme čím skôr ďalej.
Sedlo Medziholie
Pokračujeme zo sedla Medziholie priamo hore na Veľký Rozsutec. :) Priznám sa, že som na ňom ešte nebola - alebo si to aspoň nepamätám. Trochu idem s obavami, že je príliš podobný tomu Malému, na ktorom ma chytajú závraty. Šľapeme si to hore a našťastie to vôbec nie je také zlé ... :)
Sedlo Medziholie
... dokonca je to tam tak dobré, že som úplne nadšená. Tým zrejme trpí Maťo, lebo každú chvíľku sa mu dušujem o kráse rozkvitnutých kvetov v okolí. :) "Jeeeej, KVIETKYYYYY ... A neviem či si si všimol, ale ... KVIETKYYYYYYY!". Ale nehodil po mne kameňom, čuduj sa svete.
Pohľad z Veľkého Rozsutca
Veď pozrite saaaa! Na tie KVIETKY! A to som nemala vôbec čas ich nejako zblízka študovať a fotiť. Naživo to fakt malo ešte väčšiu silu, toľko druhov a farieb ... :-) /* Petríkova poznámka: Tam boli aj nejaké kvietky??? */ /* Moja poznámka: Nemáš sa tak hnať, by si videu!!! */
Pohľad z Veľkého Rozsutca
Výhľadím sa spod vrchola Rozsutca - a hľa, toto nás dnes ešte čaká - Stoh, Poludňový grúň, Steny, Kriváne, Suchý, ...
Pohľad z Veľkého Rozsutca
A odtiaľ, z občerstvovačky, sme sa prištverali ... :)
Pohľad z Veľkého Rozsutca
Aha, KVIET... chtžžžš! Dobre, už stačilo. :)
Pohľad z Veľkého Rozsutca
Z vrchu Rozsutca sa mi naskytá pohľad aj na druhú terchovskú stranu. Maľebnuô.
Pohľad z Veľkého Rozsutca
Trošku sa s Maťom pofotíme a frčíme z Rozsutca dolu. V týchto miestach sa niekto vys*al priamo uprostred chodníka, a tak máme zťažené podmienky prechodu. Priznajte sa, ktorý galgan ste to bol! :)
Na Veľkom Rozsutci Na Veľkom Rozsutci
Z Rozsutca "zbiehame" do sedla Medzirozsutce - riadna štrkovito-skalnatá strmina, takže opatrnosť je na mieste. A odtiaľ pokračujeme chvíľku po rovine do sedla Zákres a potom asi najnepríjemnejšie strmé klesanie do Príslopu nad Bielou. Tento úsek mi dáva maximálne zabrať, lebo si tu nemajú nohy kde oddýchnuť a znovu cítim, ako ma rozbolieva nárt na pravej nohe, ktorý som si trochu dokaličila dva týždne predtým na Sky&Clouds Rune, pri zbehu z Ostrvy - milý nárt mi vtedy opuchol až na druhý deň po preteku a teraz sa v strom klesaní figliar ozýva znovu. :) Tak radšej to nesilím a idem pomaličky. Maťovi vravím, že nech kľudne ide svojím tempom vpred, ale "pohodička, pôjdem s tebou". :)
Sedlo Príslop pod Bielou
Dikii. Niekde pred Príslopom, už ani neviem kde vlastne, stretáme aj partičku bežcov s Ričim (s ním som nakoniec dobojovala poslednú tretinu preteku :)), ale miznú nám vpredu. Konečne pribiehame do Príslopu - tam ďalšia kontrola, a trasa sa točí prudko doprava, trochu do kopca, už v príjemnom teréne s lesným tieňom. Vraciame sa popod Rozsutec do sedla Medziholie a užívam si túto bežateľnú mierne stúpajúcu pasáž - nárt mi síce znova opuchol, ale bolí len dolu kopcom. Pribiehame na Medziholie nr.2, kontrola a už teplo tak pritúžilo, že dopĺňam vodu nie len vo fľaškách, ale plním aj 2-litrový hydrovak. Do toho pijem ešte vyše pol litra na mieste a sadám si na zem pred táckami s na štvrťky nakrájanými pomarančami. Ahojte, krásavci. Jeden, dva, tri, ... pätnásť, ... dvadsaťpäť asi? Celkom kôpka šupiek predo mnou a Maťovi tiež šmakujú, berie si aj do zásoby na cestu. Vytlačím si do úst citrón a dám ešte jeden banán, zo tri štipky soli líznem a môžme pokračovať. Čaká nás siahodlhý stúpáčik na Stoh ...
Malofatranská päťdesiatka - na trati
Dobrá nálada nás ale neopúšťa ...
Pohľad zo Stohu
A taaam sme boli pred "chvíľou" :-) ...
Stoh
Cesta do neba k Stohu pred nami ... krásny, no nekonečný tento pánko. :) Ale moje srtco horí láskou k nemu, hlavne keď sa naň pozerám z iného kopca. Celkovo ale dnes nemám ani skrz tie horúčavy problém so stúpaním, len s klesaním kvôli nártu. Nerev, dobre bude. :D
Pohľad zo Stohu
Stoh sme dobili a odmenou je nám výhľad Steny a ďalších cca 27 km a 1300 m stúpania, ktoré nás ešte čakajú. :)
Na Stohu
Na vrchole cuckáme zvyšné Maťove pomaranče, čo tam po tom, že sú trochu upotené. :D A pomaličky zbiehame, znovu strmo (au!), zo Stohu na Chrbát Stohu ...
Chrbát Stohu
Tieto byľe nazýva Petrík "Kikiráne" - ale neviem čo to v skutočnosti je, a vytvárajú zaujímavý chodníček ... cvakám trochu, ľúbi sa mi to.
Chrbát Stohu
Veľký Rozsutec
Výhľad na začiatok našej trasy - Terchová, Tiesňavy, Boboty, Štefanová, ...
Pohľad na trasu Malofatranskej päťdesiatky
... a šľapeme do kopca na Poludňový grúň, s Rozsutcom a Stohom za chrbtami. :) Tu s Maťom pozorujeme, že viacero účastníkov už vyzerá z toho tepla celkom biedne. My sa zatiaľ v pohode držíme, lebo pijeme dostatočne a ja sa do toho aj priebežne oblievam po hlave.
Stoh, Veľký Rozsutec
Na Poludňovom grúni (dlho sme tam neboli) námestie ... :) Nezdržujeme sa.
Na Poludňovom grúni
Druhýkrát tlačím moje sušené hrozienka, za hrsť. Pokračujeme na steny, tam už sa mi dá kde-tu pobehnúť.
Steny Výhľad zo Stien
Niekde tu si všímam, že som sa podozrivo prestala potiť, hoci pečie ako v pekle, a tak ľôcham vodu aj do zásoby. Pomohlo, o pár minút sa potím zas ... :D
Steny
Tento konkrétny pohľad milujem ... :)
Stoh, Veľký Rozsutec
Cez Hromové nad Stenami sa odpájame z hrebeňa smerom k chate pod Chlebom a Maťo mi núka svoje paličky, že sa mi ľahšie pôjde dolu kopcom. Cestou si strkám celú hlavu do priľahlého "jazierka". Pecka, toto osvieženie. Prichádzame na chatu, pijeme vodu, dopĺňame vodu, papáme ... niektorí strkajú hlavu do kade s vodou. :D Stretávam tu aj Tygrovho brata Ičiho, ktorý ide stovku. Dohadujeme sa s Maťom, že si už pôjde po svojom, keďže ho už zbytočne brzdím a necháva mi paličky - vraj ich nebude potrebovať a donesiem mu ich do cieľa. Môj čoraz viac protestujúci nárt ich silno oceňuje, takže veľká vďaka. :) A necháva mi aj asi 100g balíček sušených datlí, lebo sú mu moc sladké. :) Čo budem protestovať, keď som žralok nenažraný na takéto fajnoty. Odchádza z chaty pár minút napred, idem aj ja a datle záhadne miznú v tráviacich útrobách. Mmmm. Do Snilovského sedla je to mierne do kopca, tak znovu sa môžem rozbehnúť. Veľký Kriváň v jeho plnej kráse ... :)
Veľký Fatranský Kriváň
... niekde tu, na hrane Veľkého Kriváňa stretáva Petrík nášho kamaráta Julca (ja ho stretávam až na Suchom), ktorý nám všetkým robí podporu na trase a aj pofotieva.
Veľký Fatranský Kriváň - hrana
Petrík si vyslúžil fotku ala Hrozienkový kráľ a zbieha dolu k Pekelníku ...
pohľad na Pekelník
... a tu ja zbieham dolu k Pekelníku ... :) Niekde tu znova stretávam Ričiho, ktorý mi vraví, že má tiež niečo s nohou a že volal Tygrovi, ktorý je na chate pod Chlebom so zimnicou a spí. Čooo? A ja že už bude v cieli. No tu to máš, to privolávanie, ty zákeráčka. :) Riči mi ale rýchlo mizne vpredu ...
pohľad na Pekelník Veľký Fatranský Kriváň
Výhľady na takmer celú trasu mám za sebou ako na dlani :) ...
MF50 - pohľad na trasu
A Pekelník ...
Pekelník Veľký Fatranský Kriváň, Pekelník
Kdesi pod Malým Kriváňom, teplo už začína byť fakticky dotieravo úmorné ... polievam si hlavu asi každých 10 minút, lebo už po piatich je úplne suchá. :D
MF50 - medzi Kriváňmi
Na každom už vidno, že je toho dosť a panuje medzi nami usmievavá solidarita. Niekoho z bežcov núkam hrozienkami, keď kempím minútku v tieni skál.
MF50 - medzi Kriváňmi
Tento pohľad mám tiež veľmi rada - keď sa tam Rozsutec tiež na chvíľku vopchá. Napravo od neho Pekelník a Veľký Kriváň. :)
Malý Fatranský Kriváň
Pobehnem popod Malý Kriváň a reku, nemusím, ale keď už som tu, tak idem aj kúsok až hore ... Nejaká dobrá duša mi robí vrcholovú foto a môžem sa zase odplaziť dolu. Hlavu mám v pohode, nevymýšľa - len tie zbehy ma už fakt bolia. Paličky ale tomu výrazne odľahčujú. :)
Malý Fatranský Kriváň Biele skaly
Rovinatejšia pasáž traverzom popod Biele Skaly, pre nohy dobre, aj keď tu začínam mať trochu chmúrnu náladu ...
MF50 - Traverz pod Suchý
... ktorá mi vydržala asi až 10 minút, lebo stretávam v kosodreví Ričiho, keď si tam polhodinku oddýchol a čaká na Ičiho, či nemá pre neho nejaké šamanské byliny na vzpruhu. A veru, za pár minút - kým pijem a žeriem hrozienka, ide a byliny má. Necháva nás za sebou a my dvaja s Ričim pokračujeme v kľudnom tempe spolu. Za nejakých 10 minút nás dobieha Tyger a vyzerá ako po prepitej noci. :D
Malofatranská päťdesiatka - na trati
Debatujeme o dušu nielen o Tygrovom grcaní či predklonoch a zdá sa nám divné, že už dlho nebola kontrola. A je tam. :) Tygrovi sa už nechce vôbec do hárka čosi vypisovať, ale prehovárame ho, že to dá ... Prichádzame do Sedla pod Suchým a čaká nás posledné výrazné stúpanie na trase. /* Petríkova poznámka: Ja som tadiaľto prechádzal na pravé poludnie spolu s dvomi poliakmi, a keď som im ukázal, že ešte treba vyjsť tam hore, tak z nich vyšlo len: "Ku*wa!". :D */
Suchý pohľad zo Sedla pod Suchým
Tygrovi znovu nie je veľmi dobre a pri pohľade nahor špekuluje, nech to strihneme rebelsky traverzíkom, ale my s Ričim ostávame v medziach zákona a šľapeme do grúňa. :D Tak čo už má s nami robiť, že?
MF50 - v sedle pod Suchým
Doteperíme sa, svätá trojica, na Suchý a koho tu nevidíme ...
Na Suchom
Kamarát Julec nás o dušu víta a povzbudzuje. :) Chvíľku debatíme a ďakujeme, ideme dolu ... Au, z tejto strany Suchý nemám vôbec rada - zase strmé štrkovité klesanie, tak trošku trpím. Chalani sú dobrí, čakajú ma. V polke klesania ďalšia kontrola, tak zapisujeme - moje smajlíky sú čoraz krivšie.
Na Suchom
Potom rovinka krásnym lesíkom, konečne bežím a prichádzame zjazdovkou k Chate pod Suchým. Tu je ďalšia občerstvovačka, kontrola a ochotné baby nás obskakujú. Je tu aj dobré osadenstvo - Luky Šichta a Nika Bartošovie, bože ako ju rada vidím, len to po tých hodinách v teple neviem akosi slovne vyjadriť. Ťažko sa mi sústreďuje na normálne vetné konštrukcie, keď sa ma niečo pýta. :D Rečníme chvíľku a poberáme sa s Ričim dolu, poslednú cca hodinku do cieľa ešte máme pred sebou. Tyger sa zasekol v konverzácii, tak ho nechávame tam, veď nás dobehne. :) Od chaty je to asi 2 km po úplne fantastickej rovinke cez nádherný les a ja chytám druhý dych s behaním, zase si to užívam a nič ma nebolí. Potom nastupuje strmejší úsek, ale som dobre naladená, takže to ide celkom rýchlo. Tyger nás dobieha, kdesi nad Starým hradom žujeme Ričiho sušený ovocný mix a srandičkujeme.
MF 50 - zbeh do Strečna
Posledná kontrola pred cieľom, výhľady na cestu pod Strečnom - cítim v kostiach, že som blízko. :D
MF 50 - zbeh do Strečna
Od hradu bežíme po rovinatom asi 3 km úseku, zabúdame odbočiť na chodníček, tak pokračujeme po cyklotrase ... chalani vyzerajú pekne v tom mäkkom svetle z pomaly zapadajúceho slnka.
pred Strečnom
Pri bližšom pohľade ale zisťujem, že Tyger len ukazuje Ričimu svoje vyšportované nohy - a po romantike už ani stopy. :D
pred Strečnom
Pribiehame spolu všetci traja naraz do Nezbudskej Lúčky, kde je pri kompe v krčme cieľ. :) Vidím Petríka, ako nám beží s foťákom v poloopitom stave naproti a zvítavame sa. Vlastne mám celú eskortu poloopitých zvítavačov ... Ďakujem, rozosmialo. :D Vraciam BabejBójovi paličky, za ktoré som nesmierne vďačná. :) /* Petríkova poznámka: Mala si prísť skôr, stihli by sme menej vypiť. :D */
Malofatranská päťdesiatka - zvítavanie v cieli
Odovzdávam na poslednú kontrolu itinerár a nejako mi nedochádza, že už je koniec - môj čas 13:46. :) Petrík tam už čaká na mňa čosi cez 5 hodín a skončil na 9. mieste s časom 08:36. Trošku zmätene sa pohybujem medzi toľkými ľuďmi, asi sa mi už príliš zaparil mozog. Petrík sa na mňa usmieva, ja sa usmievam na neho, do toho sa na mňa usmievajú aj dyňa a banány na stole. Veď počkajte, nie na dlho - šrotujem to tam komplet, musia dokladať. :) Tygrova Bobča skončila úplne parádne s časom cca 11 hodín na 3. mieste medzi ženami, drtička. :)
Krčma Romando - Kompa
Nestíham sa veľmi ani s davom oťukať, fasujem diplom, prichádzajú moji rodičia, aby nás s Petríkom zobrali naspäť do Terchovej, ešte na jednu noc. V rýchlosti beriem nejaké banány, do toho mi Jimmy veľmi ochotne prichodí ďalšie náručie banánov, lúčim sa s bandou a sadáme do auta, v ktorom si spokojne žujkám a som rada, že som to zvládla. Psychicky bez problémov, ale fyzicky zatiaľ môj najťažší počin v živote. :)
Malofatranská päťdesiatka - v cieli
Ešte si s Petríkom porovnávame naše itineráre - pekne vidno, v akom čase sme prechádzali kontrolami. :)
Itineráre z Malofatranskej päťdesiatky
A diplomyyy (boli tlačené ešte pred zmenou trasy, takže je na nich menšie prevýšenie, než v skutočnosti bolo) ... :)
Diplomy z Malofatranskej päťdesiatky
Večer v Terchovej ideme ešte s rodinkou do priľahlého hotela posedieť vonku na záhrade, Petrík sa cestou mága v dedinskom potoku. :D Ja s jeho sestrou Katkou okupujeme rozkošné huňaté králiky v mini ZOO. A ide sa plní skvelých dojmov spať. :)
Na druhý deň si spĺňam v rámci regenerácie svoj sen z predošlého dňa a ideme sa poriadne vykúpať do horského potôčka v Tiesňavách. Rovno dvakrát - pred obedom aj po obede, lebo v tom teple si takéto sny treba plniť aj viac ráz. :D
Tiesňavy
Kúpe sa tam aj nejaký petríkovský škriatok ... :D
Potok v Tiesňavách
... maximálne užívam a už po pár minútach cítim, ako mi nárt odpucháva a nohy sú ako znovuzrodené. :D
Potok v Tiesňavách
Čas v Terchovej ešte završujeme návštevou Jurka Jánošíka, aj keď - keby som vopred vedela, že mám takú svalovku na stehnách, tak sa tam hore už asi netrepem. :D
Terchová
Krásne miesto, táto Terchová ...
Malý Rozsutec, Terchová
... a poď ho ešte obťažovať králiky do mini ZOO pred odchodom - ale tie v tej horúčave len oddychujú. :)
Zoznamujem sa tam aj s prasiatkami Cverničkou a Gombičkou - brušiská aj chrbátiky mi vyvaľujú, tak ich poriadne vyškrabkám. Zaslúžia si, keď sú takí krásni čuníci. Hneď by som ich domov zobrala ... :D
Terchová
Lúčime sa s Terchovou a snáď znovu o rok na MF50! :) Katka
Komentáre:
09-07-2015 21:37

Janurky, parádne čítanie. Na Veľký Rozsutec som sa v rámci MF50 dostal po 1x. Bol to nádherný zážitok, a ten výhľad, ten stál ozaj za to. A keď vám ešte hrá do úšú skladba, ktorá mi pripomína Beh do Choča https://vimeo.com/130756649 tak máte toľko energie, že vám ani to pekelné teplo nevadí. Janurkovci, vďaka za odvoz.
10-07-2015 10:57

...krásne ste to dali priatelia..Gratulácia obrovská..skvelé čítanie a to mám pracovať..a do kelu:-D
10-07-2015 10:59

...aaa skvelé fotečky samozrejme..nádhera...
Informovať ma o nových komentároch
© 2017 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová