Zaujímavosti
Facebook
Instagram

katka.janurka
Instagram

Vrch Kula a kaňon rieky Cetina

Autor: Petrík Dátum: 18.9.2015 Zobrazenia: 1380 x
Na začiatku nášho pobytu v Chorvátsku - v mestečku Omiš, bol Katkin členok podvrtnutý na Tatranskej šelme Ultra ešte v dosť málo pohyblivom stave. Jedno ráno som sa preto vybral sám na grúň, ktorý sme videli z balkóna nášho apartmánu priamo nad sebou - vrch s názvom Kula. Pohľad zdola navodzoval dojem, že sa tam bude dať dostať priamou čiarou. Po nahliadnutí do mapy som však zistil, že až také jednoduché to nebude.
výhľad z apartmánu Perdijic v Omiši
Vyrazil som niekedy okolo piatej, ešte za tmy, aby som stihol východ Slnka. Priama cesta na mape vyznačená nebola a križovať na divoko úbočia porastené všeličím pichľavým nie je výhra - musel som najprv prejsť cca 3 kilometre do centra popri pláži a potom zase opačným smerom do vyššie položenej časti Omišu. Tu sa zrazu ešte v relatívnom prítmí odkiaľsi zjavili dvaja nečakaní buntošníci psieho charakteru. Spočiatku som sa aj zľakol, lebo nemali obojky, ale pri bližšom pohľade vyzerali dobre naladení. :) Po chvíli sa ukázalo, že majú namierené mojím smerom. V trojici teda začíname stúpať lesíkom po turistickej značke.
cesta na vrch Kula
Z lesíka vychádzame pri novom rázcestníku - vyzerá to tak, že slnko už vylieza spoza obzoru, ale výhľad je odkrytý iba smerom na západ.
výhľad pri rázcestníku
Hneď vedľa stojí turistická útulňa, pri ktorej je šípka ukazujúca vodu. Teda prasklinu v skale zavretú dvierkami - na jej dne sa v plytkej kaluži hmýri stádo žubrienok. Tak im vinšujem, aby im tam tá voda vydržala, kým im narastú nohy a pokračujem ďalej. Moji spoločníci si kamsi odbehli.
turistická útulňa
Chodník je miestami dosť krkolomný, ale našťastie dobre značený.
chodník na vrch Kula
Ako sa prehupujem hrebeňom na časť odvrátenú od mora, som prekvapený hustým zeleným lesom, aj tých pichľavých rastliniek je tam menej. Hafuše sa opäť vynárajú z lesa - idú so mnou, asi tiež chcú vidieť vrchol.
pod vrcholom
Po pár desiatkach metrov poskakovania po kameňoch sme hore všetci traja a kocháme sa.
na vrchu Kula nad Omišom
Moji sprievodcovia ochotne pózujú. :)
na vrchu Kula nad Omišom na vrchu Kula nad Omišom
Dnes máme s Katkou ešte na pláne kajak na rieke Cetina, tak sa pomaly poberám dolu. Takto nejako to bežne vyzerá na turistických značkách v Chorvátsku - len punkty a chodníka nikde. Tu boli aspoň čerstvo natreté, tak ich bolo aj vidno. :) Čo je ale pre mňa dosť nepochopiteľné, tak červenými punktami je značené všetko - čiže mimo rázcestníka (ak tam náhodou nejaký je) nemáte šancu bez dobrej mapy zistiť, po ktorej trase vlastne idete. Zatiaľ som sa nestretol s prehľadnejším značením ako máme my na Slovensku.
turistické značenie v Chorvátsku
Cestou dole aj napriek novým značkám na chvíľu zablúdim a dvaja zbojníci nadobro odbiehajú, možno robiť spoločnosť inému výšľapistovi. Mrzí ma, že nejdú ešte kúsok so mnou, lebo pri chatke som im cestou hore nachystal do nádoby vodu. Vraciam sa tou istou trasou a pri rázcestníku si všímam odbočku na vyhliadku - 5 min. Tak sa tam idem pozrieť. Takýto výhľad som mal pod sebou - vidno tam aj náš apartmán. Uvedomujem si, že to, čo vidieť z balkóna, ešte nie je Kula samotná, ale práve táto vyhliadka.
Zbieham dole do Omišu a nadobúdam pocit, že domáce zvieratká si tu všetky žijú úplne slobodne, pretože stretávam toto stádko. Nikde žiadny pastier či pes, kozencie si to po vlastnej osi valia hore značkou na pašu.
stádo kôz nad Omišom
Vraciam sa aj okolo kaplnky, okolo ktorej som šiel ráno - na fotenie bola ešte tma. Budovy veľmi podobného zjavu je tu vidieť no mnohých miestach naookolo v kopcoch - vyzerajú aj udržiavane a navštevovane. Na mape sú označené ako "gospa", v preklade to ale znamená "pani".
kaplnka nad Omišom
Vraciam sa do apartmánu a cestou ešte samozrejme oberiem nejaké figy. Ukazujem Katke fotky hafuší, aby ju chytala závisť preukrutná, lebo ona je na psov závislák. :) Potom zase obaja vyrážame do centra Omišu, požičať si kajak a plaviť sa po rieke Cetina, ktorej kaňon som videl z vrchu. Kajakom sa dá dostať cca 7 km proti prúdu a je to celkom workout makačka, naše ruky rozhodne neoddychujú. :D Fotíme tam pomenej - nechceme riskovať plávajúci foťák, tak ho vyberáme zo suda s vecami len pri zastávkach na brehu.
kajak na rieke Cetina
Cetina má v týchto miestach pokojný tok, ale za státisíce rokov aj tak stihla vyhlodať hlboký kaňon. Okolo sa plaví viacero lodičiek a člnov s turistami, väčšina z nich nám máva a povzbudzuje nás makať v pádlovaní :D ... keď darmo, dnes sme tu jediní bez motora.
kajak na rieke Cetina kaňon rieky Cetina kúsok od Omišu
Plávame popod natiahnuté laná tvz. ZipLine, na ktorých sa ľudia spúšťajú krížom krážom ponad kaňon aj niekoľko stoviek metrov. Túžobne sme na to poškuľovali, no keď sme si večer na nete zisťovali cenu, tak nám hodilo trošku kamenný výraz a prehodnotili sme to. :D
kaňon rieky Cetina kúsok od Omišu
Ďalej po rieke nás zaujala piesková plážička, tak na nej kotvíme. A samozrejme, ako pre nás, figovník obsypaný dozretými plodmi - tak sa napchávame do prasknutia. Adam a Eva vo figovníkovom raji? :D Voda je fantasticky svieža a chladná v týchto horúčavách. Navyše aj priezračne čistučká, väčšinou aj v hlbokej vode vidieť pekne na piesčito-kamenisté dno, prípadne sa dajú pozorovať vodné živôtiky vo forme rýb či rias. :)
napchávame sa figami
Cestou späť, už po prúde, sa preto zastavujeme v takmer každom rákosí a obdivujeme tunajší ekosystém. Najviac sa rozradostíme nad zvláštnymi malými čiernymi "kačičkami", ktoré sú tu takmer všade, no vždy keď k nim chceme prísť bližšie, tak sa potopia šikovne pod hladinu a vidieť ich bleskurýchle preplávať pod vodou niekoľko desiatok metrov, až kým sa nevynoria na odľahlom konci rieky, ďalej od nás. :)
kaňon rieky Cetina kúsok od Omišu
Zážitok z pekného dňa umocňuje aj stretnutie s troma korytnačkami na rôznych miestach toku Cetiny, ktoré si hoveli na chuchvalcoch vodných rastlín a naplavených driev, vychutnávajúc teplo a slnko. Dalo sa k nim prísť aj úplne blízko a tak ich niekoľko minút pozorovať. Keď sa im niečo nepozdávalo, v okamihu sa začali kúdeliť pod vodu do rastlinstva a ostal im trčať iba nenápadný nos. :) Prvýkrát sme videli korytnačky voľne žijúce v prírode. :) Katke to pripomenulo suchozemskú korytnačku Žofu, ktorú mali ako deti doma.


Petrík
Komentáre:
19-09-2015 09:55

Ty super akcia a pekná misia, díky za članok :)
Informovať ma o nových komentároch
© 2017 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová