Zaujímavosti
Facebook
Instagram

katka.janurka
Instagram

Kriváň - Za symbolom Slovenska

Autor: Katka Dátum: 10.8.2015 Zobrazenia: 3381 x
V nedeľu 9. augusta sme sa s Petríkom vybrali na Kriváň - ten, ktorý je jednou z dominánt a symbolov nášho najsamkrajšieho ľúbezného Slovenska. Prečo zrovna tam? Lebo náš talizman Robo Z. nám predtým vraví, že ide cez víkend s kamošom do Tatier, na Kôprovský štít. Tak ma to od dobrej závisti "nasrdilo", až vravím Petríkovi, že toto snáď len tak nenecháme, aby si talizman chodil po svete a my doma v Turci vykvasíme. I veru uznal, že musíme ísť aj my kdesi do tých končín, najmä keď posledné razy vďaka pretekom (Sky&Clouds Run, Šelma Vertical) sme Vysokým Tatrám vskutku veľmi prichodili na chuť. A ešte len prichodíme, lebo sa na nás dva týždne nato chystá skočiť Šelma Ultra po tatranskej magistrále, a tak treba kúsok vymeniť fatranské hlineno-štrkovité chodníčky za tie obrie skaly a potrénovať aj na žule.

Musím povedať, že na tatranskom Kriváni som ešte nebola a celkovo mám Tatry dosť málo pochodené - skrz ich náročnosť ma začali vábiť až v poslednom období, keď už sa mi vďaka lepšej kondičke časy a vzdialenosti zázračne skracujú. :) Priznám sa, že som o pánu Kriváňovi mala odlišnú predstavu - neviem presne vyjadriť akú, no v skutočnosti ma nadmieru milo prekvapil a prezatiaľ ho korunujem za môj najobľúbenejší vysokotatranský grúň. :) (Ale videla som tam toho málo, takže stále je tu silná nádej, že ho niečo predbehne - to len tak, aby ostatné štíty nesmútili, že som nad nimi zalomila bežeckou teniskou. :))

A tak sa ráno s Petríkom zobúdzame, pozeráme chvíľu cez okno na krvavočervený východ slnka a o šiestej z Martina vyrážame autom smer Štrbské Pleso. Cestou kŕmim Petríka z desiatnika a sama raňajkujem asi štyri banány, nakrájané na kolieska a posypané kakaom. Veľmi sa teším, dnes si dáme trasu s parametrami cca 20 km a 1405+ m stúpania.
Vychod slnka nad Veľkou Fatrou
Nech sa páči, prvá panoráma - šipkami sa môžete posúvať po celej jej šírke. :) Prichádzame zhruba o ôsmej a na prebúdzajúcom sa Štrbskom plese je ešte celkom prázdno, až na niekoľko bežcov. Je tu krásne, a tak atmosféra a energia ranného behu okolo plesa musia byť úžasné, no keď má človek hneď nad hlavou takéto nádhery, nedá sa jednoducho "zostať len pri tom". Niekoľko týždňové horúčavy pokračujú, no v diaľke nad štítmi sa už tvoria aj blahodárne oblaky, ktoré snáď ochránia naše mozgy pred krutým spečením, keď budeme k slnku najbližšie.
Bežíme s Petríkom po červenej značke okolo plesa a odkláňame sa od vody, mierne stúpajúc štrkovitým širokým chodníkom. Cestu nám spríjemňujú všadeprítomné motýle najrôznejších farieb od výmyslu sveta. Aj pani Babôčka pŕhľavová si hovie na pomaličky roztvárajúcich sa kvetoch. Asi 95% fotiek robí za jazdy Petrík, aby sa nenudil pri mojom pomalšom tempe. :)
Babôčka pŕhľavová
Behom po červenej s miernymi sklonmi pokračujeme asi 5 kilometrov, cestou míname niekoľko potôčkov a jednu studničku, pri ktorých sa hneď ovlažujem a oblievam si hlavu, lebo už cítim, že začína celkom pripekať. Keďže predpokladám, že voda neskôr nebude, tak to treba využiť. :) A hneď si aj s Petríkom, už tradične, vyhliadneme jedným očkom fajné miesto na kúpanie cestou späť. Pri rázcestníku Jamské pleso sa poberáme nahor doprava po modrej značke. Tam začína stúpať krásny kľukatý chodníček pomedzi les, pretkaný skalami a koreňmi. Sklon je už strmší, no stále je to príjemne bežateľné, len kde-tu sa treba viac odraziť na vyššiu skalku, takže si to skackajúc nadmieru užívam.
Začiatok modrej značky na Kriváň
Ako vystúpame, nad hornou hranicou lesa sa otvára pohľad na Západné Tatry. Záväzok - aj tie musíme viac pochodiť/pobehať. :D
Pohľad na Západné Tatry
Spoločnosť nám robí všadeprítomná kosodrevina, skaly a skalky, miestami roztrúsení turisti. Celkom sa čudujem jednej dvojici, ktorá ide bez batohov a bez vody, len s foťákom okolo krku - už síce nie je v tejto výške taký úpek, ale aj tak. Nuž čo ...
Jamská Kopa
Niekde v týchto miestach zisťujem, že cestu na Kriváň si zamilujem. :D Stále to má rovnomerne stúpajúci sklon a je to pre mňa takmer všetko bežateľné, yes! ... Myslím, že keby nebol horúci letný deň, tak aj celé - až po Krivánsky žľab. Baví ma vyberať si na ktorú skalu hopsnem. :) Aj keď sa mi to tak javí, predo mnou sa ešte netýči cieľový vrchol, ale predný Malý Kriváň.
Pod Kriváňom
Panoráma spod Malého Kriváňa smerom na Važeckú dolinu - využite šípky. :) Predstavujem si, ako krásne to tu musí vyzerať cez farebnú jeseň.
Blížime sa ku Krivánskemu žľabu
Na mne už začína byť poznať kombinácia teplo+výkon, zase som zpapričkovatela. :) Ale to okolie je také ľúbezné ...
Blížime sa ku Krivánskemu žľabu
Petrík v kamennom mori. :)
Blížime sa ku Krivánskemu žľabu
Výhľadová a pitnorežimová pauzička :) ... Neuveriteľné sa stáva skutočnosťou - Petrík sa tvári na fotke takmer normálne. :D Čo sa zase o mne tento raz povedať nedá.
Pred Krivánskym žľabom
Pomaly sa stáčame ku Krivánskemu žľabu, stúpanie sa zmierňuje a cestička je široká. Otvára sa nám pohľad na vrchol Kriváňa.
Krivánsky žľab
Aha ho, tam je! :)
Kriváň
Panoráma spod Krivánskeho žľabu.
Ako prichádzame do Krivánskeho žľabu k rázcestníku so zelenou značkou, ktorá vedie od Troch studničiek, beh sa zrazu mení na niečo medzi výplazom a horolezectvom. :D Moje líca naberajú ešte červenšie rozmery , ale našťastie sa slnko zaťahuje pod mrak nad vrcholkom.
Krivánsky žľab
Tu už začína byť aj viac ľudí na malom úseku, pretože škrabať sa miestami po štyroch je náročnejšie. Ako vyliezame na vrchol Kriváňa (2494 m), mám čo robiť, aby som sa pozerala pod nohy a nie po okolí - pohľad mi ulieta k Nižnému Terianskemu plesu.
Nižné Terianske pleso
A čo človek nevidí - chalanisko na vrchole s plným batohom plzní. :) Samozrejme sa všetci zlietli ako muchy na lep, v tomto teple padne dobre sa trochu priosviežiť.
Pivo na vrchole Kriváňa
Na tejto panoráme kúsok spod vrcholu vidno zmenu charakteru kopcov - od zelených Západných Tatier ku kamenistým Vysokým.
Pár vrcholoviek, aj dobrá duša z radu ľudu nás pofotí.
Tatranský Kriváň - na vrchole
Aj sa trochu prioblečieme, keď sme upotence. Keďže mi na tomto výlete chýbajú Petríkove typicky oslnivé výrazy do fotiek, skúšam ho zastúpiť ...
Tatranský Kriváň - na vrchole
Samej sa mi to nedarí, tak sa nado mnou zľutuje a pomáha dotvoriť dielo s vysokou umeleckou hodnotou.
Tatranský Kriváň - na vrchole
Dozvedáme sa, že aj Ľudko Štúr s partiou si tu v minulosti vybehli - ale asi ich nečakali tie plzne. :)
Tatranský Kriváň - na vrchole
Petrík rozjíma ...
Tatranský Kriváň - pohľad na Tatranský masív
Pobúdame nejakých 20 minút, až kým nám nezačne byť trochu chladno.
Tatranský Kriváň - na vrchole
Panoráma smerom na východ, na ľavo vidieť Terianske plesá, na pravo Krivánske zelené pleso.
A ideme dolu. Petrík valí ako drak, ja sa viac kamarátim s opatrnosťou, a tak mi niekde nad žľabom ide naproti a vraví, že dá znovu vrchol. Ja cestou dolu pri žľabe stretávam kopu turistov z výstupu nahor a neustále odpovedám na otázky typu "A to už ste boli až hore?" ... a čo ešte Petrík, ktorý okolo niektorých prechádzal 4x, tak ho už poznali. Do toho stretávame skupinku, čo pôjde tiež na Beh od Tatier k Dunaju - bežci bežcov spoznajú, debatuje sa ľahko. :)
Zbeh z Kriváňa
Cestu nadol si maximálne užívame, fantastický cupit-zbeh po tých šutríkoch, kadencia krokov znova raz 6589726 za sekundu. :D Ide sa ľahko a rýchlo. A do toho tie nádherné výhľady. Ako sa napájame znovu na červenú značku smer Štrbské pleso, tak nám záhadne rastie chuť na ten spomínaný potok z rána ...
Tatranská magistrála
Furkotský potok je náš. :) Ľadový až do morku kostí, ako má byť a regenerácia dokonalá.
Furkotský potok
Po niekoľkoľkých kúpeľoch pokračujeme ďalej. V tejto časti po orkáne nie je veľa stromov, no všade navôkol sa rozmáha a krásnymi ružovými kvetmi kvitne Kyprina úzkolistá.
Tatranská magistrála
Kvety v kombinácii so spráchnivenými sivými stromami tvoria pekný kontrast a v pozadí Sedielková kopa (2062 m).
Sedielková kopa
Dobiehame naspäť ku Štrbskému plesu - už je aj najvyšší čas, lebo po raňajších pár banánoch sa už zľahla zem a môj pán bachor (volám ho Johan :D) škvŕkajúc začína pýtať ďalšie palivo. Ale nič strašné, s prázdnym žalúdkom sa mi aj tak beží najlepšie.
Štrbské pleso
Ako škľabiace sa lenivé dieťa som nevedela toto krásne prostredie dostatočne oceniť. Prechádzky okolo Štrbského plesa boli nekonečné a príšerne náročné. :D Teraz to vidím už úplne inak ...
Štrbské pleso, Predné Solisko
V Štrbskom Plese ešte oddychujeme pri jednom zastrčenejšom bufete, o ktorom si myslíme, že nebude mať až také vysokohorské prirážky. Aaaa, tak nie - má. :D No nevadí, dávame po nealku a je tu dobrá partička veselých ľudí, ktorí nás zapájajú do rozhovoru. :) Stretávame aj párik ultrabežcov a Petrík sa od nich dozvedá, že ho poznajú zo Štefánika Ultra trailu (140 km beh). Čo je celkom sranda, lebo tam nebol. :D
Oddychujeme
Keďže ešte čakáme na velecteného Róberta, kým sa dokotúľa z Kôprovského štítu, spríjemňujeme si oddych prechádzou a máganím sa na Jazierkach lásky.
Oddychujeme
Pamodaj šťastia lavička.
Lavička pri Jazierkach lásky
A už si to šinie, fyzicky zničený ako z vojny vo Vietname, no dušou nezlomný. :D
Zničený Robo
A keďže je cestou do Martina v aute na zdochnutie teplo, Petríkovi nefunguje klíma a Robo nám vydýchava všetok čerstvý vzduch, tak sa zastavujeme ešte aj z Dechtárov na Liptovskej mare, trochu sa hádam osviežiť. Nepomohlo. :D
Liptovská Mara
Takto nejako "v skratke" vyzeral náš jeden skvelý deň. :)

Katka
Komentáre:
13-08-2015 21:33

krááááááásnee.... super fotky.. super príbeh... nám, ktorí o Kriváni ešte len snívame, ste priniesli krásny zážitok :-)
14-08-2015 10:20

Margarétka, ďakujeme pekne, sme veľmi radi, že potešilo :) rozhodne treba ísť, keď bude možnosť, oplatí sa. :)
14-08-2015 11:24

parádne fotečky....a super spracované, komentáre nemajú chybu..... zaspomínala som si na vlastný výstup z r. 2006
30-08-2016 22:34

Ďakujem za dokonalý článok, ste super! Už sa neviem dočkať štvrtkového výstupu:).
05-09-2016 19:38

Tak Kriváň nakoniec pokorený v Lunáčoch a za všeobecného pohoršenia ostatného lezúnstva:).
Informovať ma o nových komentároch
© 2018 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová