Výnimočná patentovaná zmes aktivovaných bezlepkových obilnín, orechov, semienok, ovocia goji a vlákniny psyllium. Je aktivovaná, bezlepková, zásaditá, naturálna - 100% RAW. Kompletný zdroj informácii o HRYZKE je na www.hryzka.sk. Jednoducho povedané výživné, chutné a zdravé raňajky pre celú rodinu.

Pri použití zľavového kódu TNJK01 budeš mať pri každom nákupe HRYZKY cez e-shop zľavu 5%. Je časovo neobmedzený a platí aj pre opakované nákupy. Pri objednávke je potrebné zadať kód do poznámky a zľava sa prejaví až v konečnej faktúre.



do e-shopu  
Hryzka so zľavou
Objednajte si aktivovanú naturálnu bezlepkovú zmes Hryzka so zľavou 5% s použitím zľavového kódu.
Facebook
Instagram

katka.janurka
Instagram

Východ slnka na Veľkom Kriváni

Autor: Katka Dátum: 9.4.2015 Zobrazenia: 1639 x
Deň vopred sa s kamarátmi "Huváčmi" - Luckou a Maťom dohadujeme, že "vybehneme" spolu kuknúť niekam hore na východ slnka. Spomedzi rozmanitých malofatranských možností vyhráva Veľký Kriváň (1709 m.n.m.). Počasie hlásia na tento účel luxusné, ani mráčka - akurát nejaký ten vietor a v noci okolo - 8 stupňov. Tak to počas zimy cez jasné noci zvyčajne býva. :) Rozprávať by o tom vedel aj ujo Tyger, ktorý sa týždeň predtým plahočil v ešte nižších teplotách od druhej rána na Magurskom projekte kúsok vedľa. Čistý obdiv a žiadna závisť, nebudeme si klamať. :D

A tak je deň sv. Vaľentýna, 14. február 2015, čas cca 03:40 a my s Petríkom vstávame a pripravujeme sa na krásne zážitkové ráno, romanticky prežité v párikovej štvorici. No, načasovanie nebolo až tak úmyselné, ale jednoducho - žiadne šampanské, čokolády a plyšové medvedíky so srdiečkami, nám to totiž vyhovuje trošku ináč. :D

Zhruba o pol piatej naberáme autom (buržuji!) našich parťákov a o piatej pristavujeme na parkovisku ATC Trusalová. Nie že by sa nám nechcelo vyliezť z teplého auta do tej zimy, ale ... nuž. :) Zisťujeme, že na ceste je všade kopa zľadovatelých vrstiev a tak všetci nadrapujeme kocúre a mačky a nasadzujeme si ich na nohy. Za tú chvíľu už sme riadne zmrzlé studence, a tak sa tešíme na tempíčko v pohybe a zahriatie sa.

Mimochodom, fotky v tomto príbehu nie sú všetky naše, ale aj od Lucky a Maťa (tie s vodoznakom), ktorí spolu rozbiehajú ťažký fotobiznis pod menom CrimsonPhoto - podľa mňa sú to veľmi šikovní a talentovaní fotografi, takže sa im smelo ozvite, ak potrebujete niečo tohto rázu. :)

Späť k príbehu. Stúpame smerom na Zajacovú a chatu pod Chlebom. Ešte je samozrejme čierno-čierna tma a tak si Petrík akurát odfotí s bleskom svoju bradu a škriatkovský výraz. V ďalšom fotení pokračujeme až kdesi "na generáli" pod chatou.
Na generáli sa nám už krásne začína červenať obloha a vyzerá to maximálne sľubne - veľmi sa tešíme. :)
Prichádzame ku chate pod Chlebom, ktorej obyvatelia ešte nerušene spia. Pred ňou má ktosi postavený stan a nahlas v ňom chrápe. My sa smejeme, že je to určite nejaký blázon a diviak - v tejto zimnici a vetre. :) Aj my tak sem-tam v zime zvykneme vonku mrznúť, ale sme príliš leniví vláčiť so sebou stan, a tak spacáky a obloha musia stačiť.
Od chaty pokračujeme smerom do Snilovského sedla a pán Huváč vybieha dopredu, aby pofotil z Kriváňa najrannejšie zábery a nič mu neušlo - a teda ani nám, aspoň cez jeho fotky.
Kvôli nádhernej scenérii sa z môjho tempíčka stáva skôr "ležérny vľek", pretože sa musím kochať a zároveň fotiť na všetky strany - divadlo začína. :)
Vrchol našej cesty - Veľký Kriváň. Neskutočnú prírodu na tomto Slovensku máme. :) A v tej chvíli aj neskutočnú zimu a vetrisko, ktorý sa zdvihol kdesi pri chate a odvtedy silnie a silnie.
Ja s Luckou ideme naľahko a Petrík si nabalil riadny ruksačisko aj s poživňou (4 litre smútika pre nás dvoch), aby sa mu s nami vyrovnalo tempo a nezamrzol pri čakaní na nás. :D
Kúsok pod Snilovským sedlom sa nám odhaľujú fantastické pohľady na Kriváň. V jednej ruke si nesiem fľašu so smútikom a popíjam, v druhej ruke foťák a cvakám, na skrehnutých rukách mám dvojo palčákových rukavíc.
Krajina sa postupne osvetľuje tými najjemnejšími "dychberúcimi" farbami ... alebo nemôžem dýchať skôr kvôli tomu vetrisku? Ten si len duje ako zmyslov zbavený, čím mi vytláča z očí slzy a z nosa ... no. :) Ale je fajn, že si letia po vetre samé a nepotrebujem vreckovky.
Aha, nechtík mesiačik. :) V milión rukaviciach a zmrznutá nešikovne narábam s ťažkým foťákom - samo mi prehadzuje režimy, palce mám v objektíve, ... No hrôza, ale čosi sa mi predsa len podarí zvečniť.
Prichádzam do Snilovského sedla, kde ma uchytí taký fúkor, že sa ledva nadychujem a cez takmer zavreté oči nič nevidím. Zrazu poryv ešte neskutočnejší.
Pána Huváča vidím ako malú vlasatú bodku na hrane Kriváňa a Lucka s Petríkom sú výrazne popredu - ženie ich to hore na slniečko.
Ako kráčam za nimi hore, otočím sa a vychutnávam výhľad na Stoh a Veľký Rozsutec. Na nich dvoch sa zrejme najviac vytrápim počas tohtoročnej Malofatranskej 50-tky, uvidíme. Rešpekt voči nim mám veľký a v duchu ich už teraz prosím, nech sú neskôr ku mne zhovievaví. :)
Výhľad zľava na Steny, Hromové a Chleb (1646 m.n.m) ...
Maťo nám ide z hrany naproti a dobieham ostatných, čoskoro pocítim hrejivé slnečné lúče aj ja ... Som už poriadne nedočkavá.
Takto sa zadarilo zachytiť Maťovi prvé šantenie slnka z hrany Veľkého Kriváňa, keď sme my boli ešte len kdesi pred Snilovským sedlom.
A takto som ho nad Snilovským prvýkrát uvidela ja :) ...
Pod hranou sa stretávame aj s ďalšou partičkou Východslnkovcov, ktorí však prespávali priamo na chate pod Chlebom a tak to mali o kúsok bližšie. Medzi nimi je aj Maťov a Luckin kamarát Miloš. :)
Petrík a jeho grimasy za každých okolností ... :)
Zisťujeme, že na Veľký Kriváň sa kvôli ohromnej fujave ani nedostaneme. Na hrane Veľkého Kriváňa totiž fúka tak, že chalani si líhajú proti vetru a ten ich vpohode udrží. :D Ja im samozrejme neverím, a tak sa tam idem presvedčiť tiež. Dobre, niečo na tom bude ...
... a tak to z hrany otáčame znovu nadol ku chate, pár spoločných foto ešte na pamiatku ... :)
Aj troška romantiky k tomuto vydarenému dňu ...
... a lúčime sa s pánkom Veľkým Kriváňom. :) Ja sa ešte cestou dolu snažím vykonať urgentnú malú potrebu, čo je v mrazivých veterných podmienkach celkom zábavné. Vlastne nie, nie je ...
... a prichádzame na chatu pod Chlebom, kde to už poriadne žije a zisťujeme, že diviak zo stanu pred chatou nie je nikto iný ako už spomínaný ujo Tyger. Vyzerá mierne pokrčene, asi má toho veľa za sebou :D A tak spolu v chate hodíme kus dobrej reči a horúce zázvorové čajíky a neskôr všetci bežíme dolu. Na Zajacovej sa od nás Tyger odpája do Šútova v ústrety partii kamarátov, s ktorými na chate pod Chlebom strávi ďalšiu a zrejme znova ťažkú noc. A my letíme k ATC Trusalová, sadáme do auta a maximálne šťastní a plní skvelých dojmov sa po cca 16,5 km a 1100 m stúpania vraciame domov.

Katka
Komentáre:
Informovať ma o nových komentároch
© 2018 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová