Jala Neti - nosná sprcha

Autor: Petrík Dátum: 26.5.2016 Zobrazenia: 435 x

Počuli ste už o nosnej sprche? Ak nie - jedná sa o výplach nosa a prínosových dutín. Táto technika pochádza z indickej jógy, kde sa označuje ako jala neti. Prvýkrát som na ňu narazil asi pred 3 rokmi na stránke zdravi-az.cz, popísaný je tam aj postup. Vtedy som tomu nevenoval väčšiu pozornosť - skôr som si hovoril, že by na tom čosi mohlo byť, ale nedostal som sa k vyskúšaniu. A časom som na túto techniku zabudol. A prečo o tom píšem? Lebo nedávne udalosti postupne viedli k tomu, že som sa k nej opäť dostal a tentokrát aj vyskúšal. Ale poďme pekne po poriadku.

Podrobné návody a popisy nosnej sprchy nájdete napríklad tu:
jogaprezdravie.sk
zelenejablko.sk
Jala Neti - nosná sprcha

Začiatky

Príbeh sa začína ešte niekedy v roku 2007 - pri jednom jedle sa mi z ničoho nič odlomila časť zubu. Konkrétne pravá horná "päťka", jeden z črenových zubov. Bolo to pre mňa celkom prekvapivé, pretože som na ňom nepociťoval žiadne bolesti ani problémy. Zubár mi vtedy chýbajúcu časť nahradil bielou plombou vypracovanou zhruba do pôvodného tvaru a po krátkom čase som si ani neuvedomoval, že to nie je originál. V lete roku 2014 sa mi opäť pri jedle umelá časť odlomila. Zubárka po prehliadke povedala, že ten zub je dávno mŕtvy, t.j. už len kosť bez napojenia na krvné cievy a nervy. Takže to by vysvetľovalo absenciu bolestí pri prvom odlomení. :D Zároveň odporučila, že by bolo vhodné nanovo to urobiť aj do hĺbky, t.j. vložiť koreňovú plombu a až na ňu vytvarovať chýbajúcu časť. Vravím ok a po niekoľkých návštevách mal zub opäť skoro pôvodný tvar.

Všetko sa zdalo byť v poriadku až do jesene toho roku - z ničoho-nič mi zhruba v oblasti koreňa spomínaného zubu vystrelila obrovská bolesť. O ôsmej ráno som bol ešte v pohode a o desiatej som už mal pocit žeravého klinca zarazeného do čeľuste. Takže opäť návšteva zubárky - vyvŕtanie diery až do koreňa uľavilo bolestiam, ale príčinu zrejme neodstránilo. Takto sa to ťahalo niekoľko mesiacov - bol som na dvoch RTG snímkach chrupu, ktoré však neukázali nič svetoborné. Bolesť ako-tak ustúpila, ale zato sa mi stále upchávala pravá nosná dierka - a na strane zubu. Neustále zelené hlieny, niekedy menej, inokedy viac. Na vnútornej strane podnebia nad zubom som mal opuchnuté miesto - logické úvahy sa preto stále viazali práve k nemu. Po viacerých pokusoch o dezinfekciu koreňa, zaplátanie a opätovné odvŕtanie hlieny stále pretrvávali (aj keď menej), preto nakoniec šiel zub niekedy v lete 2015 von. Ďasno sa zahojilo, opuch zmizol, bolesti sa odvtedy neprejavili. Ale hlieny nie a nie ustúpiť - aj keď po vytrhutí sa intenzita trochu znížila. Ono mi to už po čase mechanicky až tak nevadilo, lebo pri športe mi to v dýchaní neprekážalo (keď bola hlava vzpriamená). Nepríjemný však bol zápach, keď sa vonku dostali hlieny odniekiaľ z väčších hlbín a necítil som vône z prostredia (jedla, kvetov, ...).

prínosové dutiny

Pre zaujímavosť, prínosové dutiny vyzerajú tak, ako ukazuje obrázok vyššie. Zastávajú funkcie pri spracovaní vdychovaného vzduchu - jeho ohrev, zvlhčovanie a čistenie.

Návšteva otorinolaryngológa

S mojím nosom sa to ťahalo ďalej, vo všeobecnosti sa to zlepšovalo v teple a zhoršovalo v chlade. Dosť pomohol pobyt pri mori a hlavne skákanie do vody - keď sa slaná voda tlakom dostáva do nosa a dutín. Vlastne niečo podobné, ako pri nosnej sprche, ale vtedy mi to ešte nedošlo. K ďalšiemu zlomu (doslova :D) došlo, keď som si zlomil ihlicu v nohe (ako sa to stalo sa dočítate tu). Pravdepodobne to bol veľký úder aj na imunitu (a tipujem, že mohli zohrať úlohu aj injekcie proti krvným zrazeninám) a hlieny sa opäť objavili zo dňa na deň s novou silou. Keď sadra išla konečne dolu, Katka ma dokopala na vyšetrenie k otorinolaryngológovi (očné-nosné-krčné). Diagnóza okamžite jasná - zápal. Dostal som do nosa tyčku s vatou napustenou nejakou fajnotou ... no ok, žeby dezinfekcia? Keď mi sestrička chytila hlavu a pán doktor cez nosnú dierku kamsi do pol hlavy zarazil asi 10 cm dlhú a 2 mm hrubú ihlu, tak som pochopil - umŕtvenie. No veľmo príjemný zážitok. Keď na tú ihlu pripojili striekačku a začali pumpovať vodu, to už bolo celkom v pohode ... Z ambulancie som vychádzal s podlamujúci sa kolenami zo šoku :D a s predpisom na antibiotiká. Nuž, trochu ma mrzel ten prístup - j**neme ti do nosa ihlu a dáme antibiotiká, ktoré možno zničia pôvodcu choroby, ale zároveň so sebou vezmú aj 90 percent prospešnej mikroflóry v čreve. Pričom ani nechceme počuť príbeh, ktorý predchádzal, nezaujímajú nás ďalšie prepojenia. Pacient je jednoducho braný ako kus, potlačiť príznaky, rozrezať, ofačovať, poslať kade ľahšie ... Škoda, no. Späť k téme - výplach dutín bol síce nepríjemný, ale v danej chvíli dosť nápomocný - niekoľko hodín som mal nos čistý, kým sa nazbierala ďalšia várka hlienov. Antibiotiká - mal som ich na sedem dní, jedna tableta denne. Vravím si, že ich teda vyskúšam - už veľmi dlho som neužíval žiadne lieky, okrem nosa som fit, uvidím, čo to so mnou spraví. Zloženie ani vedľajšie príznaky som radšej nečítal. *lol*

Čo sú a ako fungujú antibiotiká?
Sú to látky, ktoré pozastavujú rast mikroorganizmov (bakteriostatické) alebo ich usmrcujú (baktericídne). Toto delenie nie je úplne presné, pretože tieto účinky sa môžu vzájomne prelínať. Základnou požiadavkou je vysoký účinok na požadované mikroorganizmy a zároveň nízka toxicita pre hostiteľa. Toto sa obyčajne dosahuje dvomi spôsobmi - antibiotiká zasahujú do biochemických procesov špecifických iba pre mikroorganizmy alebo sa kumulujú v ich bunkách s využitím špecifických transportných mechanizmov. Bežne antibiotiká narušujú nasledovné reťazce - syntézu bunkovej steny, cytoplazmatickej membrány, syntézu bielkovín alebo nukleových kyselín. Antibiotiká teda účinkujú len proti baktériám a hubám - teda celistvým bunkám. Vírusy naproti tomu sú nebunkové organizmy, ktoré sa replikujú v iných živých bunkách, antibiotiká sú voči nim neúčinné.

Čo sa týka nosa, antibiotiká zabrali takmer okamžite - teda do určitej miery. Tvorba hlienu sa prudko znižovala počas prvých dvoch dní, potom sa ustálila a za ďalších 5 ostala rovnaká. Celkovo som sa cítil dobre, zaznamenal som len mierny pokles energie, čo ale nemusí nevyhnutne súvisieť s antibiotikami. Na farbe a objeme stolice bolo vidno, že vo mne kape oveľa viac mikroorganizmov ako len tie z nosa - zbohom, črevná mikroflóra. Po doužívaní sa však v priebehu dvoch či troch dní v pohode obnovila. Takže takýto medicínsky postup síce úplne nepomohol, ale aspoň som o zážitok z ihly v nose bohatší. Napriek tomu z toho vzišli dôležité zistenia - pôvod je bakteriálny, pretože antibiotiká to čiastočne potlačili. Ale nie úplne, čo ma naviedlo na úvahu, že nejaká tá hlavná kolónia je usadená niekde v nose či prínosových dutinách "zvonku". Síce vnútri v dutinách, ale z "vonkajšej strany" človeka :D - mimo dosahu krvného obehu, ktorý by tam doniesol účinnú zložku antibiotík. Tejto teórii nahráva aj úspech výplachu. Potom sa mi začali spájať ďalšie veci - skákanie do mora mi tiež pomáhalo, pocit podobný výplachu. Plný nos vody, ktorá potom ešte vyteká von aj niekoľko minút. Už dávnejšie som mal kúpený aj rozprašovač s morskou vodou - tiež trošku pomáhal, ale kvôli malému objemu vstrekovanej vody nos až tak výrazne nepreplachoval. Potom sa mi zo spomienok vynorila nosná sprcha - našiel som si na internete postup. Dočítal som sa, že sa používa aj slaná voda. S miernou obavou som to teda vyskúšal - predsa len to z obrázkov vyzerá tak na utopenie. :D

Nosná sprcha

Nemal som žiadnu špeciálnu krhličku, použil som bežnú športovú fľašku - dzinzík som si ani nestrkal do nosa, len som ho priložil k jednej nosnej dierke. A čuduj sa svete, naozaj stačí pomaly dýchať ústami, mať ich počas otvorené a vôbec to nie je nič strašné. Dutiny sa naplnia a voda začne vytekať druhou dierkou von. Potom sa stačí predkloniť a zbytok vysmrkať. Výsledný pocit je fajn, vytiahne to bordel ozaj aj z hlbín. Možno trochu menej ako ihla, ale toto zase nie je problém opakovať často. Od prvého pokusu opakujem tieto sprchy viac-menej pravidelne po dobu asi 3 týždňov a stav hlienov sa postupne znižuje - nos je na tom najlepšie za veľmi dlhú dobu.

A pár dní dozadu som zistil ďalšiu zaujímavosť - boli sme na pracovnom "výlete" na strelnici. Tam a potom naspäť sme sa viezli na Tatre 815 (pracujem ako profesionálny vojak, kto by sa divil). Kto nevie, tak vyzerá takto:

Tatra 815 8x8

No a z aerodynamického hľadiska má zaujímavú vlastnosť - pri vyšších rýchlostiach sa vzadu vytvára turbulentné prúdenie, ktoré pravidelne nasaje zozadu do zaplachtovanej korby vzduch spolu s prachom zvíreným kolesami a dymom z výfuku. Takže niekedy sa tam nedá ani nadýchnuť. :D Ale pointa? Keď som si potom večer preplachoval nos, tak som len čumel, čo z neho vyšlo - čierne chumáčiky. Pravdepodobne prach a dym zachytený na chĺpkoch. Zaujímavé ale je, že obyčajné smrkanie túto čierňavu vonku vôbec nedostalo. Bohvie ako dlho by som to v nose ešte mal, keby som ho nevypláchol nosnou sprchou.

Tradične u nás venujeme veľa pozornosti ústnej dutine - umývanie zubov, žuvačky, ústne vody ... A pritom nos a prínosové dutiny vytvárajú takisto zložitý systém, ktorý za určitých okolností telo nie je schopné vyčistiť samo. Nosná sprcha je jednoduchý a rýchly spôsob, ktorý môže mať preventívne účinky a pomocť pri akútnych či chronických ťažkostiach.

Tiež by Vás mohlo zaujímať:
tag: očista tela
Komentáre:
Informovať ma o nových komentároch
© 2017 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová