Výnimočná patentovaná zmes aktivovaných bezlepkových obilnín, orechov, semienok, ovocia goji a vlákniny psyllium. Je aktivovaná, bezlepková, zásaditá, naturálna - 100% RAW. Kompletný zdroj informácii o HRYZKE je na www.hryzka.sk. Jednoducho povedané výživné, chutné a zdravé raňajky pre celú rodinu.

Pri použití zľavového kódu TNJK01 budeš mať pri každom nákupe HRYZKY cez e-shop zľavu 5%. Je časovo neobmedzený a platí aj pre opakované nákupy. Pri objednávke je potrebné zadať kód do kolonky "Uplatniť zľavový kód" a kliknúť na tlačidlo "Prepočítať".



do e-shopu  

Prečo nepoužívať mikrovlnku?

Autor: Petrík Dátum: 27.11.2014 Zobrazenia: 467 x

Mikrovlnná trúba je prístroj, okolo ktorého vládne v oblasti zdravej výživy veľká polemika. V nasledujúcom pohľade sa vyhnem záležitostiam, ktoré napríklad hovoria o zničení životnej energie jedla, zmeny molekulárnej štruktúry vody či škodlivosti žiarenia samotného (aj keď sám ich považujem za pravdivé), keďže pre niektorých to zachádza niekam medzi šarlatánstvo a exorcizmus. :D Poďme sa na mikrovlnky pozrieť okom poctivej fyziky a chémie.


zdroj: internet

V prvom rade je potrebné ozrejmiť, aký je rozdiel medzi klasickým a mikrovlnným ohrevom. Ak niekomu chýbajú elementárne znalosti fyziky/chémie, prípadne sa Vám to nechce študovať dopodrobna, pozrite si aspoň zvýraznené časti v rámikoch.

Teplota telesa vyjadruje mieru rýchlosti pohybu častíc v tomto telese. Čím rýchlejšie sa častice pohybujú, tým vyššia je teplota telesa. Ku klasickému ohrevu dochádza tak, že kmitanie častíc teplejšieho telesa sa prenáša na chladnejšie teleso. Uplatňujú sa pritom 3 spôsoby tepelnej výmeny – vedenie, sálanie a prúdenie.

Vedenie – telesá sa priamo dotýkajú a častice si priamo odovzdávajú energiu prostredníctvom svojho kmitania. Napríklad panvica položená na platni sporáka.

Sálanie – teplejšie teleso vyžaruje zo svojho povrchu infračervené žiarenie do priestoru (samozrejme musí byť pre žiarenie priestupný – napríklad vzduch, sklo...), chladnejšie teleso ho absorbuje. Napríklad keď sedíte počas chladného večera vonku pri ohni.

Prúdenie – tento spôsob sa uplatňuje u kvapalín a plynov. Zhluk teplejších častíc sa voľne pohybuje v chladnejšom zvyšku. Napríklad ústredné kúrenie naplnené vodou.

To znamená, že teplo sa distribuuje vo všeobecnosti pomerne pomaly a rovnomerne. Nedochádza k veľkým rozdielom teplôt v rámci jedného telesa.

Z toho vyplýva dôležitý poznatok pre potreby článku – pri klasickom ohreve sa jedlo prehrieva pomaly a postupne. Nevznikajú žiadne miesta, v ktorých by bola teplota výrazne väčšia ako v okolí. A keď už teplota prekoná požadované miery, obyčajne o tom vieme, lebo jedlo dymí :D Pri varení či dusení teplota v celom objeme málokedy prekračuje 100 °C, pri pečení obyčajne do nejakých 150 °C na povrchu, 100 °C vo vnútri. Pri vyprážaní sa to môže vyšplhať na 180 – 200 °C, ale opäť hlavne na povrchu, vo vnútri sú teploty obyčajne nižšie.

Naproti tomu mikrovlnný ohrev je založený na úplne inom princípe. Spočíva v tom, že elektromagnetické žiarenie prechádza látkou zloženou z polárnych molekúl (polárne molekuly sú také, v ktorých je elektrický náboj rozložený nerovnomerne, tým pádom vykazujú kladne a záporne nabitý koniec). Polárne molekuly majú tendenciu usporadúvať sa v závislosti na smere prechádzajúceho elektromagnetického žiarenia. Keďže však žiarenie mení smer tisíce až milióny krát za sekundu, molekuly sa tiež preusporadúvajú v tomto rytme. To spôsobí ich vzájomné trenie a ohrev.

No a najčastejšou polárnou molekulou v jedle je H2O, čiže voda. Keď ňou prechádza elektromagnetické žiarenie, ohrieva sa a tým pádom ohrieva aj celé jedlo.

A práve spomenutá vlastnosť je jednou z obrovských výhod mikrovlnného ohrevu – ohrieva sa totiž iba to, čo chceme a zvyšok zariadenia ostáva studený, čo znamená úsporu energie. Pri ohreve jedla je to však zároveň aj obrovský nedostatok. Poďme si rozobrať prečo.

Mikrovlnná trúba je z pohľadu mnohých len nejaká kovová skrinka, v ktorej sa veci ohrejú. Z technického pohľadu je to však veľmi výkonný zdroj elektromagnetického žiarenia s frekvenciou okolo 2,45 GHz – v tzv. mikrovlnnom pásme – a k nemu pripojený tzv. dutinový rezonátor. Žiarenie s frekvenciou 2,45 GHz má vlnovú dĺžku okolo 12 cm. Vnútorné rozmery mikrovlniek bývajú blízke násobkom tejto dĺžky. Je to preto, lebo s vlnami sa najlepšie pracuje ak majú zariadenia podobné rozmery ako vlnová dĺžka. No a vlny sa vlnia vo vnútri mikrovlnky, pretože cez vodivé povrchy nemôžu prechádzať von (u plechových častí je to zaručené, u priehľadných dvierok lacných mikrovlniek by som si istý nebol ...). No a nevlnia sa hocijako, ale majú tendenciu vytvoriť tzv. stojaté vlnenie. A to je hlavný problém! Pri správnom uložení jedla, nádob, príboru ... môžu vzniknúť miesta, kde je intenzita žiarenia prakticky nulová a miesta, kde sa kumuluje plných 800W výkonu mikrovlnky. Však to poznáte, vytiahnete jedlo z mikrovlnky, kus je studený, kus Vám spáli hubu. (Ak to niekoho zaujíma hlbšie – skúmajte termíny: magnetrón, stojaté vlnenie, dutinový rezonátor, odraz elektromagnetického žiarenia).

Takže poznatok o mikrovlnnom ohreve: je veľmi jednoduché dosiahnuť lokálne prehriatie potraviny na teploty neúmerne vyššie ako pri klasickom varení, pričom zvyšok môže ostať studený. Toto prehriatie sa dokonca ani nemusí prejaviť zhorením či zápachom ako pri bežnom ohreve.

No a toto prehrievanie by nebol až taký problém, keby sa ohrievala len voda. Problém je to, že polárne molekuly, náchylné na mikrovlnný ohrev, má kopec ďalších látok v našej strave – napríklad sacharidové jednotky, mastné kyseliny, aminokyseliny či vitamíny. No a predstavte si, že ohrejete slnečnicový olej na 400 °C – asi by sa z neho už riadne dymilo a hranolky by ste v ňom zrejme nerobili. Alebo steak na 420-tich stupňoch... medium rare by asi nebol... V mikrovlnnej rúre však v malých objemoch môže k takýmto teplotám dôjsť a aj k následným chemickým zmenám v potravinách. Namiesto zemiakového škrobu tam potom máte nejaké tie akrylamidy a podobne...

Takže na záver: používanie mikrovlnných rúr na ohrev jedla je veľmi diskutabilné už len z pohľadu na čisto fyzikálny princíp ich fungovania. Na rozdiel od bežného ohrevu môže pri mikrovlnnom veľmi ľahko dôjsť k lokálnym prehriatiam potraviny na teploty výrazne presahujúce bežné varenie či pečenie. Tieto prehriatia sa však nemusia vôbec prejavovať pachom či dymom. Napriek tomu v daných miestach dochádza k tepelnému rozkladu živín, prípadne k ich nepredvídateľným chemickým reakciám, ktoré vedú k vytvoreniu látok pre človeka nie prospešných. Keď si budete chcieť najbližšie dať ohriať jedlo do mikrovlnky, odporúčam dať si tú námahu a ohriať ho v hrnci na sporáku. Alebo ho rovno šupnite do kompostu a dajte si miesto toho poriadnu porciu surového ovocia alebo zeleniny. :)


Petrík
Komentáre:
15-02-2015 01:48

Ak by boli mikrovlnky škodlivé, neverím, že by neprebehla kampaň za ich zrušenie. Slovo MOŽNO nie je dôkaz
16-02-2015 09:01

laco - ono aj alkohol, cigarety, ... množstvo výrobkov a produktov, ktoré ako ľudstvo máme momentálne k dispozícii ... sú pre nás alebo prostredie škodlivé priamo alebo nepriamo (nepriamo napr. aj počítač, za ktorým človek veľa sedí a ničí si chrbticu, nerozvíja svalstvo, menej sa hýbe, ...) a napriek tomu tieto veci medzi nami sú, sú obľúbené a väčšinu z nich bežne užívame - o kampaniach za zrušenie sa nedá hovoriť. K samotnému slovu MOŽNO sa vyjadrí skôr Petrík ... :)
17-02-2015 12:31

Aj skákanie pod vlak je pomerne škodlivé a nepočul som o kampani za jeho zrušenie :D ... Ale nie, vážne: ja sám som nemal možnosť merať rozloženie elektromagnetického poľa v mikrovlnke pri ohreve potravy a ani teplotu potravy v rôznych miestach. Moja momentálna úroveň fyzikálnych znalostí ma však utvrdzuje v tom, že deje prebiehajú tak, ako som ich opísal. Samozrejme sa môžem mýliť. Laco, ak ťa môj článok nepresvedčil, určite ti mikrovlnku zakazovať nebudem. :)
Informovať ma o nových komentároch
© 2018 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová