Nebuďme ako opice

Autor: Petrík Dátum: 20.3.2016 Zobrazenia: 1349 x
šimpanz

Nie, nechcem v žiadnom prípade nijako urážať opice vo všeobecnosti. Sú to inteligentné tvory a v mnohých ohľadoch by sme sa nimi práve mohli nechať inšpirovať. Na mysli mám jeden konkrétny príbeh - neviem, či to bol reálny pokus alebo je to len myšlienkový experiment. V každom prípade, nie je to podstatné. Príbeh si vybavujem z pamäti nejako takto:

Vo vyčlenenom priestore bolo 5 opíc (asi šimpanzov). Niekde v tomto priestore mali rebrík, na vrchu ktorého bolo chutné ovocie. Ale vždy, keď sa k nemu opice pokúšali dostať, bolo im v tom zabránené a boli potrestané - konkrétne vodným delom. Pointa ale je, že potrestané boli všetky, nie len konkrétny "vinník". Postupne sa všetky naučili rebríku ďalekým oblúkom vyhýbať. Čiže máme skupinu piatich opíc, ktoré reálne zažili pokusy o získanie ovocia na rebríku a následný trest.

Po nejakom čase jednu z pôvodnej skupiny vymenili za inú - ktorá prostredie nepoznala. Samozrejme, prvá cesta bola na rebrík. Zvyšné 4 opice, vedomé si možných následkov, jej však v konaní zabraňujú - pravdepodobne bitkou. Po čase sa piata opica naučí, že nemá chodiť na rebrík - ale už nie kvôli trestu od "vyššej autority", ale jednoducho kvôli správaniu skupiny.

Neskôr je ďalšia z pôvodnej skupiny nahradená, scenár sa opakuje. Opäť sa naučí na rebrík nechodiť kvôli nesúhlasu ostatných. No a postupne je takto vymenených všetkých 5 členov pôvodnej skupiny. A čo vzniklo? Skupina piatich jedincov, ktorí nikdy nezažili ten pôvodný trest za pokus vyjsť na rebrík (vodné delo) a napriek tomu naň nechodia. Dokonca sú možno ochotní biť nových prišelcov za takéto konanie. A ich motív? Lebo sa to tu tak robí ... A pritom vodné delo už dávno bolo odvezené a od krásneho ovocia ich už reálne nič nedelí ...

opica

A prečo spomínam práve tento príbeh? Pretože už sám o sebe je veľmi inšpiratívny a vedie k hlbokému zamysleniu. A ešte preto, že v poslednom čase si vo svojom okolí (ale aj na sebe samom) všímam, že často naša spoločnosť funguje práve tak, ako spomínané opice.

Všetko sa začalo postupne ukazovať s naším prechodom k vegetariánskej a neskôr k vegánskej strave s vysokým podielom surových potravín. Keď Vám desiatky, možno stovky ľudí budú tvrdiť stále dookola jednu a tú istú vec, buď sa necháte strhnút a prijmete ju za svoju ... alebo sa začnete zaujímať o veci hlbšie a pokúsite sa prísť na koreň problému. Aby som konkretizoval tento mechanizmus v súvislosti so stravou: typická veta a jej variácie, ktoré sme počuli, čítali, zachytili určite stovky krát - "Nebudeš mať dostatok bielkovín." Od rodinných príslušníkov, kamarátov, spolupracovníkov ale aj od ľudí, ktorí nás vidia prvýkrát ... Dokonca sa o nás obávajú, že určite bez bielkovín za chvíľu zomrieme. Samozrejme, väčšina z nich (česť výnimkám) má len veľmi hmlistú predstavu, čo to vlastne tie bielkoviny sú a o aminokyselinách už nemajú ani potuchy. Nepripomína Vám to niečo? Jem mäso, lebo sa to tu tak zvykne ... lebo to robili moji rodičia ... lebo som ako malý dostal bitku, keď som ho nechcel jesť. Ja áno, spomínam si na to ... skúste zapátrať v hlbinách detstva, možno tam niečo podobné tiež nájdete.

Síce som nikdy neochutnal ozaj dobre pripravený vegánsky pokrm, ale ja by som bez chuti mäsa a syrov neprežil. Síce neviem, čo je to vitamín D, ako sa tvorí a akú úlohu hrá v metabolizme vápniku, ale pijem mlieko, aby som ho mal dosť. Síce som nikdy nezjedol viac ako 2 kusy ovocia za deň, ale z ovocia sa nedá najesť a bol by som stále hladný. A podobne ... stále dookola ... rôzni ľudia, rovnaké vety. Akonáhle robíte niečo, čo "vybočuje z prúdu", vôbec nie je potrebný "zásah vyššej autority". Sami jedinci v prúde sa o Vás postarajú - dostanete bitku, len čo pomyslíte na rebrík.

A pritom ani nejde o to mäso samotné! Kamarát spomínal obdobie, kedy skúšal na sebe tzv. paleo stravovanie (v jednoduchosti - vysoký podiel mäsa, mlieka, vajec a veľa zeleniny spolu s takmer úplným vylúčením sacharidov ako pečivo, obilniny, zemiaky, sladké ovocie ...). A zinkasoval pomyselnú bitku za to, že odmietal jesť ku kačke s kapustou aj knedľu a k vianočnej rybe zemiakový šalát.

Postupom času sa začali vynárať aj ďalšie veci všade navôkol - a to také, ktoré som dovtedy tiež považoval za samozrejmosť. Človek začne nadobúdať dojem akoby to tu celé bolo zosnované niekým, kto chce len škodiť - nejakým diablom či antikristom. :D A pritom diabol s antikristom ležia kdesi na slnkom zaliatej piesočnej pláži, popíjajú smoothie a nestíhajú sa diviť, aké veci vymýšľajú ľudia sami - sami by mnohé určite nevymysleli lepšie. Ale aby som bol konkrétny, ďalšia podľa mňa obrovská vec, o ktorej málokoho napadne vôbec uvažovať - obuv.

Eddie - Number of the beast

Skalnejší čitatelia určite vedia, že sa zaoberáme okrem iného aj minimalistickým/barefoot prístupom k behaniu. Postupne sme prešli od klasickej obuvi cez minimalistickú až k sandálom a bosému behu a celé to malo obrovský pozitívny dopad na mnohé ďalšie oblasti nášho života. A stačí sa obzrieť dookola, ako všetci gniavime svoje chodidlá v nefunkčnej, nepadnúcej, tesnej a divotvornej obuvi - opätky, úzke špice, výstuže, ... ako chúďatá deti márne hľadajú stabilitu v pevných topánkach a musia všeliako vykrúcať nohy, aby to nejako kompenzovali. Aby sa im vraj vyvinula klenba ... tak ju podoprieme. Spýtajte sa architekta, čo sa stane s klenbou, keď sa podoprie.

Nebehaj bosý, lebo ochorieš. Tak si teda vyberiem tieto topánky, lebo v nich najmenej cítim otlaky - nemala by byť obuv náhodou taká, aby žiadne otlaky a podobné "defekty" nevznikali? Všetci chodia v tesných topánkach, moji rodičia tak chodili, teraz sa také nosia, prečo ja by som mal vôbec skúšať niečo iné? Prečo pomýšľať na rebrík?

Ha, pán Janura si dochrámal nohu. No naložme mu - to má určite z toho, že behá v sandáloch, debil. A ešte ani mäso neje! Určite má nedostatok vápnika. Aj vitamínu D, veď nepije ani mlieko! To, že behá ožratý v snehu dolu najstrmším kopcom v okolí, to určite na zlomeninu vplyv nemá. Veď tým, čo jedia mäso a chodia normálne obutí, sa predsa nohy nelámu. Tie zástupy na ortopedických pohotovostiach - samí vegáni a bosobežci.

A aby som načrtol ďalšie veci - veci, s ktorými sa denne stretávame, považujeme za samozrejmosť a ani nás nenapadne uvažovať inak či pripustiť iné možnosti. (Čítajte ďalej, len ak ste naozaj odhodlaní a už teraz si nemyslíte, že som sa zbláznil. :D)

Splachovací záchod - vykonávať veľkú potrebu v sediacej polohe je anatomicky úplne na hlavu padnuté. Ale čím máme väčší trón, tým sa cítime lepšie - a turecký štýl WC alebo vykonanie potreby v lese je pre nás podradné či zahanbujúce. Skúste si niekedy čupnúť a zistíte, že to ide akosi ľahšie.

Monogamné vzťahy - resp. náš klasický model manželstva a rodiny. Nie, neľakajte sa, nesnažím sa teraz propagovať nejaké háremy v štýle šejkov alebo rôzne klamstvá či nevery, ... Určite sami vo svojom okolí máte možnosť vidieť rozpady manželstiev, nekončiace hádky, kolabujúce rodiny, ... len sa domnievam, že to asi nebude nastavené najlepšie, keď sa toľko vzťahov rozpadá. Myslím si, že človek je jednoducho tvor spoločenský, rastie najmä cez vzťahy a priveľmi tesný zväzok v dvojici - akokoľvek "dokonalý", dokáže obsiahnuť príliš málo a môže vytesniť kvalitu a hĺbku zo vzťahov s ostatnými. Ľudia sa potom túto "vzťahovú nenaplnenosť" snažia kompenzovať skrz svoje deti, iného partnera, prácu a pod. Veľmi zjednodušene povedané, táto téma by sa dala obsiahnuť na veľmi veľa článkov.

Klasický "kolobeh života" - vysoká škola, nástup do práce, hypotéka, vlastné bývanie, deti, škôlka, škola, odchod detí, dôchodok, ... Určite viete, čo mám na mysli. A to ešte stále nemáte "vlastné bývanie"? A ty ešte nemáš hypotéku? Čo budeš robiť na dôchodku? Neviem, či ma moja práca stále bude baviť za 5, 10 rokov ... Neviem, aké budú podmienky v mojom okolí ... Neviem, či stále budem chcieť zotrvávať v tom istom meste/kraji/štáte. Neviem, či sa mi bude stále páčiť v dome, ktorý mám zaťažený hypotékou ...

voľby

Voľby - napadlo ma to preto, lebo nedávno sme akurát jedny absolvovali. Každý občan by si mal vraj splniť "občiansku povinnosť". Vybrať si spomedzi ľudí, ktorí sú Vám aj tak pomaly všetci nesympatický a ich reči nedávajú zmysel, je povinnosť? A potom každý večer sledovať v správach čo zase schválili/neschválili , rozčuľovať sa a nadávať - prečo som ho ja volil alebo keby tam bol ten, ktorého som ja volil, ale sa tam nedostal ... neviem, ja v tom nevidím význam. Radšej svoj čas a energiu nasmerujem na niečo pozitívne a prínosné. Snažiť sa ovplyvniť dianie vo svojom okolí (alebo aj vo svete) prostredníctvom zvolenia niekoho, o kom dúfame, že bude konať správne, podľa mňa nie je cesta. Jediné, čo môžeme naozaj meniť, je naše konanie a myslenie - a keď zmeníme toto, okolie bude nasledovať.

Už ani neviem, aký konkrétny záver som chcel dosiahnuť, už som sa zaplietol do mnohých tém. Tak asi hlavne, nebuďme ako tie spomínané opice a skúsme vždy sami, či ten rebrík je naozaj taký nedostupný, ako všetci naookolo tvrdia. :)

Petrík
Komentáre:
27-03-2016 10:56

Pán Janura behá ožratý dolu najstrmším svahom v okolí.... váľam sa pod stolom :D
Informovať ma o nových komentároch
© 2017 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová