Výnimočná patentovaná zmes aktivovaných bezlepkových obilnín, orechov, semienok, ovocia goji a vlákniny psyllium. Je aktivovaná, bezlepková, zásaditá, naturálna - 100% RAW. Kompletný zdroj informácii o HRYZKE je na www.hryzka.sk. Jednoducho povedané výživné, chutné a zdravé raňajky pre celú rodinu.

Pri použití zľavového kódu TNJK01 budeš mať pri každom nákupe HRYZKY cez e-shop zľavu 5%. Je časovo neobmedzený a platí aj pre opakované nákupy. Pri objednávke je potrebné zadať kód do kolonky "Uplatniť zľavový kód" a kliknúť na tlačidlo "Prepočítať".



do e-shopu  

Pozitívne účinky UV žiarenia

Autor: Petrík Dátum: 29.9.2015 Zobrazenia: 121 x
Pre tento článok je k dispozícii aj mapa, ktorá uľahčuje orientáciu v súvisiacich a nadväzujúcich článkoch.
zobraziť mapu

V predošlom článku boli rozobraté negatívne účinky UV žiarenia na organizmy. Aby sme mu však nekrivdili, je nutné spomenúť, že jeho pôsobenie má aj nenahraditeľné pozitívne následky. Aké?

Priaznivo pôsobí na náladu

Či je už za to zodpovedná samotná UV zložka alebo celé spektrum slnečného svitu - väčšina ľudí má lepšiu náladu za krásneho jasného slnečného dňa ako pri zachmúrenej oblohe.

Pomáha niektorým živočíšnym druhom vidieť

Mnohé zvieratá - vtáky, plazy, hmyz - sú schopné vidieť vlnové dĺžky kratšie ako my, to znamená ďalej do ultrafialovej oblasti. Množstvo rastlín na druhej strane do zrelých plodov, semien či kvetov pridáva farbivá reflektujúce UV časť spektra - a pre živočíchy, ktoré to sú schopné vidieť, tieto časti rastlín po osvietení slnkom žiaria ako maják. Pohľad včely na lúku plnú kvetov je pravdepodobne úplne odlišný od toho nášho.

kvet vo viditeľnom spektre a v UV
Snímka kvetu v rozličných spektrách: vľavo hore - ľudské videnie, vpravo hore - UV spektrum, vľavo dole - simulované videnie motýľa, vpravo dole - simulované videnie včely
Obrázok: photographyoftheinvisibleworld.blogspot.sk
Je vhodné na dezinfekciu

Pri ožiarení silným UV svetlom mikroorganizmy veľmi rýchlo hynú - platia na nich rovnaké negatívne efekty ako na väčšie tvory, akurát sa im nedokážu tak účinne ubrániť.

Ale hlavne ...

Vytvára v koži vitamín D

Teda, aby som bol presný - vitamín D je v skutočnosti označenie jednej alebo viacerých molekúl zo skupiny steroidných molekúl (pod pojmom steroidné sa samozrejme nemyslia nejaké anaboliká či "sypačky", ale všeobecne skupina molekúl, ktoré obsahujú 4 nenasýtené väzobné kruhy), presnejšie kalciferolov. Pri expozícii ľudskej kože UV žiareniu sa bavíme konkrétne o vitamíne D3 - cholekalciferol. U rastlín existuje jeho ekvivalent, vitamín D2 - ergokalciferol. Ako to vlastne funguje?

Ako východzia zlúčenina funguje látka 7-dehydrocholesterol, ktorá je medziproduktom v metabolizme cholesterolu. S cholesterolom sa obyčajne spája akurát tak infarkt. :D V skutočnosti je to však látka nepostrádateľná, pretože sa významnou mierou podieľa na výstavbe bunkových membrán. Ľudské telo si samo syntetizuje denne okolo 1 g cholesterolu. Jediným problémom je jeho nadmerný príjem v potrave, ale to nie je predmetom tohto článku. No a pri syntéze cholesterolu vzniká aj spomínaný 7-dehydrocholesterol, ktorý je transportovaný do kože. A tu, keď ho správne trafí fotón UV žiarenia, dochádza k rozbitiu jedného jeho väzbového kruhu a následnej izomerizácii: vzniká cholekalciferol - vitamín D3. Názornejšie na obrázku:

premena 7-dehydrocholesterolu na cholekalciferol
Mechanizmus premeny 7-dehydrocholesterolu na cholekalciferol (vitamín D3)

Toto však stále nie je aktívna forma vitamínu - v pečeni sa mení cholekalciferol na kalcidiol a až v obličkách sa kalcidiol metabolizuje na kalcitriol - čo je konečne biologicky aktívna forma vitamínu D. Cholekalciferol a kalcidiol sú akési zásobné formy, z ktorých sa podľa potreby vytvára kalcitriol. Udržanie správnej rýchlosti syntézy aktívnej formy je veľmi dôležité, lebo jeho zvýšená hladina má rovnaké negatívne účinky ako tá znížená. No a táto aktívna forma vitamínu D má v správnej koncentrácii v ľudskom tele mnoho úloh:

  • udržovanie rovnováhy cyklov vápnika a fosforu (hlavne kosti a zuby)
  • regulácia mnohých génov zodpovedných za biologické procesy
  • posilnenie imunitného systému
  • stimulácia rastu a rozvoja kožných buniek
  • Hodnota vitamínov skupiny D je nepostrádateľná a v súvislosti s ním aj hodnota UV žiarenia. V poslednom čase sa ale čoraz častejšie stretávame s jeho nedostatkom. Ako je to možné? Odpoveď sa dá vyvodiť z absorpčného spektra 7-dehydrocholesterolu:

    absorpčné spektrum 7-dehydrocholesterolu
    Absorpčné spektrum 7-dehydrocholesterolu
    Obrázok: www.testudo.cc

    Ako môžeme vidieť, najvyššia rýchlosť premeny nastáva pri vlnovej dĺžke okolo 293 nm a pri zmene vlnovej dĺžky veľmi rýchlo klesá. To znamená, že koža pre produkciu vitamínu D3 potrebuje byť vystavená práve vlnovým dĺžkam okolo 293 nm. To ale môže byť problém. Atmosféra totiž začína ako-tak prepúšťať na zemský povrch vlnové dĺžky od cca 298 nm - a to sa bavíme o slnečnom dni niekde bližšie pri rovníku. Demonštruje to nasledovný graf:

    porovnanie spektra UV žiarenia na vrchu atmosféry a na povrchu zeme

    Na zemskom povrchu nie sú prítomné vlnové dĺžky menšie ako spomínaných cca 298 nm (červená krivka), pretože sú účinne filtrované atmosférou. To je vlastne dobre, lebo DNA je práve na tie nižšie veľmi citlivá. Na druhej strane to mechanizmu tvorby vitamínu D3 nedáva veľmi široké pásmo pôsobnosti - pridajme do predošlého grafu absorbčné spektrum 7-dehydrocholesterolu (jednotky na zvislej osi sú rôzne, ale v tomto prípade nepodstatné):

    porovnanie spektra UV žiarenia na vrchu atmosféry a na povrchu zeme spolu s absorbčným spektrom 7-dehydrocholesterolu

    Vidíme, že na zemskom povrchu ostáva k dispozícii len veľmi úzke pásmo vlnových dĺžok medzi cca 300 a 310 nm (modrá oblasť), v ktorom nadobúda tvorba vitamínu D3 významnú rýchlosť. Žiarenie v tejto oblasti je však oproti grafu ďalej oslabované ďalšími faktormi:

  • uhol dopadu slnečných lúčov - čím ďalej od rovníka a súčasne čím viac ráno alebo večer, tým je dané pásmo utlmenejšie
  • aktuálny stav ozónovej vrstvy nad daným miestom
  • oblačnosť, znečistenie vzduchu aerosolovými časticami
  • melanín tieto vlnové dĺžky výrazne filtruje (ostatne, je to jeho úloha)
  • sklo toto pásmo neprepúšťa vôbec
  • so stúpajúcou nadmorskou výškou sa jeho intenzita naopak zvyšuje a najnižšie prepustené vlnové dĺžky sa môžu dostať aj pod spomínaný limit cca 298 - 300 nm
  • V našich zemepisných šírkach sa však vo všeobecnosti nemáme čoho báť - udáva sa, že v lete na tvorbu vitamínu D bohate postačuje nášmu priemernému fototypu vystavenie rúk a tváre na priamom slnku zhruba 20 minút 2x týždenne. V zime to môže byť problematickejšie - ale myslím, že za jasného dňa sa dá čosi pobrať. Akurát treba byť otužilejší a vonku sa odhaliť. :D Všeobecne a zjednodušene sa udáva, že slnko má byť minimálne cca 50° nad horizontom, aby sa D-éčko tvorilo. V praxi to však nie je tak, že pri 50,1° ste vybavení a pri 49,9° môžete robiť čo chcete a žiaden vitamín D nenachytáte. Ako som spomínal, miera útlmu UV-B pásma v atmosfére nie je závislá len na sklone lúčov slnka, ale aj "milióne" iných faktorov. Pri oslabenej ozónovej vrstve môže byť na Lomničáku na poludnie v januári UV-B žiarenia aj na spálenie a naopak v marci kdesi na nížine pri nečakane zosilnenej ozónovej vrstve a veľkej koncentrácii aerosolov vo vzduchu nebude žiadne, aj napriek jasnému dňu. A bez spektrografu to asi v danom momente nezistíte ... Takže šup na Slnko vždy, keď sa dá, ale s rozumom. :)

    Koniec februára, teplota vzduchu asi 10°C, vyblednuté telá po zime sa tešia z prívalu slnečnej energie :D

    Čo je ale zaujímavé, že tmavšie fototypy pôvodom z krajín bližšie pri rovníku môžu mať po presťahovaní severnejšie či južnejšie problém. Ich vyššia koncentrácia melanínu síce viac chráni DNA, ale obmedzuje aj tvorbu vitamínu D3 - potrebujú byť teda na slnku dlhšie.

    Ale povedzme si objektívne ... koľkí z nás sa dostačujúco na to slnko dostanú - hlavne v zime, keď sa potrebné časy (vystavenia sa slnku) predlžujú? V zime s krátkymi dňami sa ľahko stane, že do práce ideme ešte za tmy a domov sa vraciame taktiež už po zotmení. Cez deň sedíme zavretí v kanceláriách ... za sklom, ktoré potrebné vlnové dĺžky neprepúšťa. Teda, ak náhodou máme odtemnené žalúzie a závesy ... ale potom nevidíme na monitory. Tak radšej zatiahneme a ešte si preventívne zasvietime lampu, aj keď je vonku krásny deň. Doma zase len sadneme k telke či kompu ... A keď sa už náhodou v teplejšiu časť roka dostaneme von, hneď sa mažeme "stovkou" krémom. Nečudo, že nedostatok vitamínov skupiny D je čoraz bežnejší.

    V prípade nedostatočnej vlastnej produkcie sa do popredia dostáva príjem v potrave či doplnkoch výživy - ten je ale dosť diskutabilný. Ako najlepšie potravinové zdroje sa udávajú vaječný žĺtok, mlieko, mliečne výrobky a rybí tuk. Keby všetky tie zvieratá žili prirodzene vonku, obsah vitamínu D3 (tej neaktívnej formy, ktorú si telo aktivuje samo) by bol zrejme zaručený. Keďže však v mnohých chovoch zvieratá nevidia pomaly celý život slnko, iba umelé lampy, ako sa do produktov z nich to déčko vlastne dostane? No asi len tak, že je pridané v umelej forme do krmiva ... a na čo je to dobré? Ešte ryby - budiž ... tie asi zatiaľ nikoho nenapadlo chovať v rybníkoch dnu. Rastlinné zdroje obsahujú väčšinou ekvivalent D2, ktorý je ale ťažšie vstrebateľný - ťažko sa na to spoliehať. No a vitamínové doplnky? Obsahujú väčšinou neaktívnu formu (D3), ak sa vyrábajú aj nejaké s aktívnou (kalcitriolom), asi budú na predpis ... v každom prípade s tou aktívnou neradno preháňať, lebo jej nadbytok pôsobí rovnako ako nedostatok. Radšej nechať obličky, nech to regulujú samy.

    A načo sa vôbec zaoberať tým, či v strave alebo doplnkoch prijímame vitamínu D dostatok, keď stačí jednoducho vyliezť na slnko (vo vhodnú dennú dobu a na rozumný čas) bez akejkoľvek ochrany a užiť si jeho hrejivé lúče (ak na ne netrpíte alergiou). Slnko je predsa zdrojom väčšiny energie v biosfére. Prejaví sa to pozitívne nielen tvorbou vitamínu D3, ale určite aj zlepšenou náladou. A môžete si byť istí, že toho D-éčka bude presne toľko, koľko treba.

    Samozrejme treba zapojiť aj zdravý rozum - keď mám snehobielu pokožku, tak nevyleziem v najletnejšom lete pri výstrahe pred nižšou úrovňou ozónu cez obed vonku na tri hodiny. Pár desiatok minút okolo desiatej ráno či tretej poobede ale opravné mechanizmy v pohode zvládnu a telo zároveň dostane to, čo potrebuje.

    Sú však situácie, kedy je naozaj potrebné koži pomôcť a chrániť ju pred neblahými následkami - napríklad aj opaľovacími krémami. Ako vlastne fungujú a či sú také potrebné, ako sa tvrdí, si povieme nabudúce.

    Ďalšia čitba k tejto tématike (všetko v angličtine):
    www.vivo.colostate.edu
    www.medicaljournals.se
    www.testudo.cc/a>
    Môj názor na uvádzanie zdrojov
    Pre tento článok je k dispozícii aj mapa, ktorá uľahčuje orientáciu v súvisiacich a nadväzujúcich článkoch.
    zobraziť mapu
    Komentáre:
    Informovať ma o nových komentároch
    © 2018 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová