UV žiarenie a alternatívne spôsoby ochrany

Autor: Petrík Dátum: 20.3.2016 Zobrazenia: 1182 x
Pre tento článok je k dispozícii aj mapa, ktorá uľahčuje orientáciu v súvisiacich a nadväzujúcich článkoch.
zobraziť mapu

V predošlých článkoch bolo popísané UV žiarenie všeobecne, boli rozobraté jeho negatívne aj pozitívne účinky a mohli ste sa dozvedieť aj o funkcii opaľovacích kémov. V článkoch je možné ľahko sa zorientovať v mape (nad týmto odstavcom). Dnes sa pozrieme na ďalšie spôsoby, akými sa dá koži dopomôcť v ochrane pred UV žiarením.

Podpora tvorby melanínu

V prvom rade by som ešte trochu rozviedol tvorbu melanínu v koži, ktorá už bola čiastočne načrtnutá. Východiskovou látkou pre syntézu je aminokyselina tyrozín. Tento sa v niekoľkých krokoch a v prítomnosti viacerých enzýmov postupne pretvára na eumelanín (hnedý/čierny) alebo feomelanín (červený). Informatívne pridávam obrázok:

syntéza melanínov
Cesty syntézy melanínov
Obrázok: biology.stackexchange.com

A čo je to tyrozín? Je to aminokyselina, jedna z proteogénnych, to znamená, že je jedným zo stavebných kameňov bielkovín. Podrobnejšie o bielkovinách a aminokyselinách tu. Je podmienene esenciálna - to znamená, že nemusí byť prijímaná v potrave a telo si ju vie samo syntetizovať - ale za predpokladu príjmu dostatočného množstva jej prekurzora, fenylalanínu. To je tiež aminokyselina, ale esenciálna, to znamená, že musí byť prijímaná v potrave. Takže na pekné hnednutie kože a zároveň zvyšovanie prirodzenej ochrany pred UV žiarením je treba zabezpečiť pre telo fenylalanín.

Čo ale nie je zložitá úloha. Keďže fenylalanín je stavebný kameň bielkovín, tak je tým pádom prakticky v každej celistvej potravine. Nie je na škodu pripomenúť, že bielkoviny (navzdory rozšírenému názoru) sú aj v iných potravinách, ako mäse, vajciach a mlieku. Bielkoviny sú aj v rastlinách a potravinách rastlinného pôvodu, obsah konkrétne fenylalanínu je napríklad v orechoch, semiačkach či strukovinách porovnateľný či dokonca vyšší ako u mnohých druhov mäsa. Znížený príjem fenylalanínu (a vlastne bielkovín celkovo) je náročné dosiahnuť pri akomkoľvek spôsobe výživy, ak nehladujete. Napriek tomu, pri jednostranne zameranej strave či "diétach" k tomu môže dôjsť. Preto, ak Vám koža nehnedne ani po dlhšom vystavení slnku (samozrejme, s prihliadnutím na fototyp), za zváženie stojí aj vyskúšať zvýšiť príjem fenylalanínu. Z potravín s vysokým obsahom napríklad spirulina, chlorella, arašidy, konopné semienka, mandle, ovos či mak - u orechov a semien ideálne pred konzumáciou namáčať. V ovocí je jeho obsah síce nižší na jednotku hmotnosti, ale tých jednotiek hmotnosti sa dá zjesť dosť veľa (aj dve kilá naraz :D), takže príjem fenylalanínu sa aj tak dá bez problémov vykryť - samozrejme, ak netrpíte fenylketonúriou (vrodená poducha metabolizmu fenylalanínu).

syntéza melanínov

Tvorba melanínu je zložitý proces, pozostávajúci z niekoľkých krokov (obrázok vyššie). Vstupujú do hry mnohé enzýmy - a to sú väčšinou zložité molekuly, ktorých syntéza samotná nie je jednoduchá. Ktoré všetky látky v konečnom dôsledku je potrebné prijať na zabezpečenie celého reťazca je asi aj nemožné postihnúť. Napríklad tyrozín hydroxyláza (enzým v prvom kroku) je zložitá aminokyselinová štruktúra, ktorá ako kofaktory potrebuje molekulárny kyslík, železo a tetrahydrobiopterín (syntetizovaný z guanozíntrifosfátu - GTP). Bohatá a pestrá výživa môže k tvorbe melanínu iba dopomôcť (rovnako vlastne všetkým procesom v tele).

Príjem antioxidantov

Získavať fenylalanín z uvedených zdrojov má v súvislosti s UV žiarením ďalšiu výhodu - do tela dostanete spolu s ním aj významné množstvo antioxidantov. Ich fungovanie som vysvetľoval v 2. článku tejto série. V krátkosti - UV-A pásmo spôsobuje v koži hlavne vznik voľných radikálov, ktoré následne môžu reagovať s molekulami v bunke, a tým ničiť ich funkciu. Antioxidanty sa však s voľnými radikálmi zlučujú ochotnejšie a produkty takýchto reakcií sú menej reaktívne alebo úplne neškodné a môžu byť z bunky vylúčené.

Takže vhodne zvolená výživa môže dopomôcť koži k aktivácii jej vlastných obranných mechanizmov. Vysoká hladina antioxidantov zredukuje oxidačný stres a pomôže regenerácii, dostatok výživných látok a fenylalanínu nakopne tvorbu melanínu. A vo výsledku sa budete môcť postupne vystavovať slnečným lúčom na čoraz dlhší čas aj bez ochrany. Takže "natierať" sa dá aj zvnútra. A čo zvonku?

Rastlinné oleje a absorbcia UV žiarenia

V predošlom článku som rozoberal funkciu chemických filtrov. V krátkosti - sú to látky, ktoré dokážu absorbovať energiu elektromagnetického (v tomto prípade UV) žiarenia. Takéto vlastnosti však nemajú len látky umelého pôvodu, ktorých názvy často nevieme ani vysloviť. Ako chemický filter totiž funguje veľa látok tukovej povahy. Väčšina (možno aj všetky) rastlinné oleje vykazujú akú-takú absorbciu v UV spektre.

Zdroje k tejto tematike sú zvyčajne menej dostupné ako pri umelých látkach. Väčšinou sú to jednoducho vypísané údaje v tabuľke - udávajú, aký SPF zhruba majú jednotlivé oleje. Ako som však už spomínal, tento údaj definuje len filtráciu UV-B spektra, ktoré spôsobuje spálenie. Na škodu však nie je ani chrániť sa trochu aj proti UV-A spektru, ktoré zase vytvára oxidatívny stres (produkcia voľných radikálov). Preto sa vyhnem vypisovaniu ochranných faktorov, uvediem len pár zistení, ku ktorým sa mi podarilo dopátrať.

V tomto článku autori testovali rôzne neprchavé aj prchavé rastlinné oleje, ale škoda, že len v UV-B spektre. Vo vyhodnotení podľa SPF najlepšie dopadli olivový, kokosový, pepermint, mätový, tulsi (bazalka posvätná ?) a olej z citrónovej trávy - SPF okolo 6 - 7. Ploché absorbčné krivky v UV-B pásme u mandľového, kokosového, ricínového a olivového oleja podľa môjho názoru naznačujú aj pomerne veľký útlm UV-A pásma - čo ich podľa mňa robí vynikajúcimi kandidátmi pre základnú ochranu.

černuška siata

Tu bol testovaný olej z malinových semien. Autori jeho ochrannú schopnosť prirovnali k ochrane pomocou oxidu titaničitého - v UV-B pásme SPF 28-50, v UV-A pásme faktor okolo 7. Pripomínam, že SPF nie je lineárna miera a medzi 28 a 50 nie je až taký veľký rozdiel. Podrobnejšie vysvetlenie je v mojom predošlom článku.

černuška siata
Takto vyzerajú semienka malín po očistení - už sa nedivím, že je olej taký drahý, ak sa lisuje z tohto

A v tomto článku som sa dozvedel o oleji z rastliny černuška siata (ja osobne o nej počujem prvýkrát - ešte sa pre ňu používa názov čierna rasca). V teste bola použitá iránska a tuniská odroda. Autori v texte nespomínajú priamo hodnotu SPF, ale grafy absorbčného spektra sa pohybujú v podobných hodnotách ako u oleja z malinových semien. Z článku by som ešte rád vypichol to, že iránska a tuniská odroda sa v UV absorbcii značne odlišovali - tuniská dopadla v tomto ohľade lepšie. Ďalšou zaujímavosťou bolo zhodnotenie oxidatívnej stability olejov - ktorá bola vďaka vysokému obsahu antioxidantov na vynikajúcej úrovni. Škoda, že nebola rozobratá (v žiadnom zo spomínaných článkov) aj fotostabilita - t.j. stabilita po dlhšom čase osvetlenia UV spektrom.

černuška siata
Černuška siata (aspoň dúfam :D )

Takže rastlinné oleje dokázateľne poskytujú ochranu proti UV žiareniu. Ich nevýhodou však môže byť to, že nikdy neviete, akú presne. :D Výrobcovia ich nepredávajú primárne ako opaľovacie oleje (zrejme zákonne ani nemôžu) a SPF taktiež na nich nie je uvedený. Ochranný faktor sa tiež môže líšiť v závislosti na pôvode oleja, odrode rastliny, z ktorej pochádza a dovolím si tipnúť, že sa bude líšiť aj pri rovnakom pôvode a odrode zo sezóny na sezónu.

Na druhej strane, rastlinné oleje sú odhliadnuc od UV filtračnej schopnosti plné látok, ktoré sa môžu vstrebávať kožou. A tieto látky sú väčšinou pre telo prospešné (u "umelých krémov" by sa o tom dalo polemizovať). Jednoducho - esenciálne mastné kyseliny, antioxidanty, vitamíny. Olejmi, ktoré bežne používame pri príprave jedál (kokosový, olivový) si v pohode natriem aj ruky, ak mi zvýši na lyžici. Rastlinným olejom sa kľudne natrie človek hocikedy aj celý len tak, bez potreby ochrany pred UV žiarením. S opaľovacímmi krémami to asi robí málokto.

Naše skúsenosti

Opaľovacie krémy nepoužívame už vyše 3 roky. Vždy sa snažíme vystavovať sa slnečným lúčom bez ochrany čo najskôr v roku - akonáhle je koncom zimy či začiatkom jari jasno, už aj sme aspoň na 10 - 20 minút vonku pomaly v plavkách. Časy a intenzitu pomaly stupňujeme - koža má tak dosť času vytvoriť si melanínovú ochranu. V našej zemepisnej šírke to pri bežnom fungovaní vykrývame bez spálenia celé leto aj bez ochrany. Ak je predpoklad trochu zvýšenej expozície, natrieme sa kokosákom - ten máme doma tak či tak stále, aj na prípravu jedál. Jeho udávaný ochranný faktor cca 7 asi bude blízko pravdy - pri rozumnom vystavení sa dosť pomôže, ale po 4 hodinách na slnku kdesi v kopcoch alebo na pláži by sme boli spálení. Minimálne na plochách kože najkolmejšie vystavených slnku - plecia, krk, nos, vrch líc a pod. :D

Keďže ale obaja patríme k svetlým fototypom, aj napriek snahe a rozumnému správaniu sa nám toho melanínu nevytvorí až tak veľa. V niektorých situáciách je preto treba vytiahnuť ťažšie kalibre. Dva roky dozadu sme v Chorvátsku boli vyzbrojení malinovým olejom, minulý rok sme tam mali k dispozícii olej z pšeničných klíčkov. Obidva oleje sa osvedčili, ale či majú SPF 30 alebo 50, to naozaj neviem odhadnúť - prvé dni sme sa vždy natierali tým "silnejším" a keď sme už nachytali trochu bronzu, prešli sme na kokosový. Spáleniu sme sa väčšinou úspešne vyhli - aj keď sem-tam sa samozrejme zadarí. :D Ale to aj pri bežných krémoch. Jednoducho si nejakú časť zabudnete natrieť, zabudnete úplne alebo sa to zmyje v mori. :D Pri mori sa ale vo všeobecnosti nezvykneme cielene opaľovať často, skôr len tak popri plávaní či iných činnostiach. A keď už sa vykvasíme ležmo pod slnko, tak nie cez obed v najväčších horúčavách.

Zaujímavú skúsenosť mám z minuloročnej Malofatranskej 50. Vyzeralo to na riadne peky, ráno som sa preto dohusta natrel olejom z pšeničných klíčkov. A presne okolo poludnia som sa pohyboval na najviac exponovanom úseku - hrebeni Krivánskej Malej Fatry medzi Chlebom a Suchým. Večer som bol miestami mierne do červena :D, ale haluz je, že iba na ľavej strane tela - krk z ľavej strany, ľavé nadlaktie a ľavé líce. :D Hrebeň je totiž orientovaný východo-západne a skoro celý tento čas ma opekalo slnko iba z juhu - teda z ľava. :D Čo som ale chcel povedať - olej z pšeničných klíčkov mi výrazne pomohol, začervenanie na spomínaných miestach rýchlo prešlo. Tipujem, že keby som mal fľaštičku aj so sebou a každú hodinku či dve náter obnovil, tak obídem ešte lepšie. Ale zase na bežeckých pretekoch :D - ain't nobody got time for that.

Rastlinné oleje namiesto opaľovacích krémov - áno či nie?

Za nás určite áno. Zhrňme si teda ich pozitíva a negatíva.

Výhody:
  • obsah množstva prospešných látok (vitamíny, antioxidanty)
  • absencia obsahu látok umelého pôvodu (s otáznymi zdravotnými vplyvmi)
  • možnosť natierať sa nepretržite
Nevýhody:
  • nižší ochranný faktor a nemožnosť jeho presného určenia
  • potreba častejšieho obnovovania vrstvy
Ďalšia čitba k tejto tematike:
www.med.muni.cz
www.wikiskripta.eu
nourishingplot.com
Môj názor na uvádzanie zdrojov
Pre tento článok je k dispozícii aj mapa, ktorá uľahčuje orientáciu v súvisiacich a nadväzujúcich článkoch.
zobraziť mapu
Komentáre:
Informovať ma o nových komentároch
© 2017 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová