Ako nakupovať efektívnejšie?

Autor: Petrík Dátum: 11.5.2016 Zobrazenia: 2230 x

V článku Optimalizácia nákupu potravín sme sa pokúsili zodpovedať na časté otázky, s ktorými sa stretávame v súvislosti s našou výživou - ako a kde potraviny kupujeme. Aj napriek celkom vyčerpávajúcemu popisu sa objavili žiadosti o ešte podrobnejšie vysvetlenie a konkrétne príklady. Takže tu to je. :)

V nasledovnom texte budem používať pre označenie veľkých obchodných reťazcov la, nd, dl a co. Hádam bude všetkým zrejmé, ktoré sa tým myslia. :D Reťazec H nemáme nikde v miestach našej pôsobnosti po ruke a J máva výraznejšie akcie na ovozel len zriedka, takže s nimi nebudem vo výklade počítať. Taktiež je zrejmé, že sú rozoberané veľké nákupy, minimálne na týždeň a pre 2 až viac osôb. Pri kupovaní "4 rožkov a jedného masla" to je samozrejme o niečom inom.

akcneletaky.sk

Ako už bolo spomenuté aj v predošlom článku, úplne najzákladnejší krok sú akcneletaky.sk - pozrieme sa do všetkých letákov a zapamätáme (vypíšeme) si, ktoré ovocie a zelenina je kde v akcii. V dl letákoch býva ovozel v prílohe - treba to pozrieť na ich stránke, obyčajne však nebýva zaujímavý. Preto tam chodíme len výnimočne, prípadne ak máme tip na akcie, ktoré v letáku nie sú. Alebo ak ku Vám do schránky chodia letáky od všetkých, tak jednoducho pozrite do nich.

Voľba trasy

Nasleduje stanovenie trasy - keď už vieme, do ktorých obchodov vlastne ideme. Zvyčajne má význam trojkombinácia la, nd, co. U reťazca co, ak je ich v danom meste viac, tak vyberáme to najväčšie. Pri la sa viac osvedčili tie novopostavené prevádzky - lahší prístup autom a viac priestoru. Tie napríklad v bývalých Prioroch nie sú na naše účely práve najlepšie. nd je väčšinou len jeden, takže niet čo dumať. Ideálne je, keď sú 2 predajne blízko seba - zaparkujeme pri jednej a do druhej zájdeme pešo. Pre ilustráciu osvedčené trasy v Martine:

Martinské nd a la v dosahu jedného parkovania ...
... a presun autom k co
A v Bánovciach nad Bebravou:
Parkovanie pri Bánovskom co a peši do la (prípadne opačne, podľa toho, kde budeme kupovať väčšie objemy) ...
... a presun autom ku nd, do dl pešo skontrolovať náhodné akcie

Snáď sú tieto náčrtky pre inšpiráciu dostatočné - jednoducho sa pozrite na mapu svojho mesta, zamyslite sa nad efektívnymi trasami (semafory, križovatky, ...), poobzerajte sa po predajniach vedľa seba.

Parkovanie

Načo sa tlačiť autom čo najbližsie ku vchodu? Pchať sa medzi hŕbu ľudí, košíkov, áut ... kvôli čomu? Aby sme náhodou nemuseli prejsť 50 metrov navyše? Však máme nohy a nákup bude aj tak na kolieskach. Ja mám pri našich častých obchodoch vyhliadnuté miesta - obyčajne bývajú prázdne, sú pri odložisku košíkov. Sú vždy čo najbližšie línii vjazdu na parkovisko - aby som sa nemusel vytáčať, cúvať, dávať prednosť, ... Vystúpime, berieme košík, po nákupe v pohode preložíme veci do auta (lebo okolo nás nikto neparkuje, nechodí, tak sa dajú otvárať dvere a kufor dokorán), odparkujeme košík. Pohodička, žiadne zdržania.

Ukladanie do košíka

Vzhľadom na to, že väčšinu našich nákupov tvorí ovocie a zelenina, ktoré sú väčšinou náchylné na otlčenie a pomliaždenie, je spôsob naloženia do košíka kapitolou samou o sebe. Záleží na tom, či sa váži hneď pri regáloch (la nd) alebo až na pokladni (dl co). Treba na to myslieť vopred. Nákup si vždy ukladáme do kartónových krabíc - takmer vždy sa dajú nájsť nejaké už prázdne naskladané mimo regálov, prípadne skoro prázdne v regáloch, z ktorých stačí s citom preložiť niekoľko kusov ovocia či zeleniny mimo. Prázdna krabica na spodok koša, do nej nákup - pekne vedľa seba do jednej vrstvy, aby sa to nepučilo. Vždy sa snažíme použiť čo najmenej sáčkov - na veľké kusy ako trsy banánov či buľvy zeleru lepíme nálepky z váhy priamo. Rovnaký tovar vždy k sebe, do tej istej krabice. Po naplnení (tak, aby obsah neprečnieval) príde navrch ďalšia krabica - väčšina má štandardizované rozmery a dajú sa skladať na seba. Obyčajne na seba pasujú krabice od pomarančov, paradajok, kiwi, grepfruitov, ... Banánové do tohto rozmeru nesedia, ale dajú sa stavať na seba, ak ich otočíte vzájomne o 90°. Krabice plníme s rezervou od vrchu aspoň zo 5 cm, aby ďalšia položená nestlačila obsah pod ňou. Pokiaľ sa váži pri regáloch, všetko v danej krabici uložíme tak, aby čiarové kódy boli na vrchu a odlepiteľné a aby všetok tovar bol viditeľný. Veci mimo ovocia a zeleniny obyčajne tvoria len malý objem, tie už zvykneme len tak podopĺňať do krabíc, prípadne si zobrať od ovocia ďalšiu prázdnu. Lepšie raz vidieť, takže názorná ukážka:

Ak krabice presahujú rozmery košíka, dajú sa položiť aj na vrch. Banánové krabice po pootočení o 90° držia na sebe.

A práve pri pokladni v predajniach, kde sa váži pri regáloch, sa prejaví efektivita tohto spôsobu. Predavačka síce zalomí rukami, keď vidí ten naložený kôš, ale všetko odsýpa prekvapivo rýchlo ... Jednoducho stačí vyložiť na pás celé krabice - pripomínam, že všetok tovar má čiarové kódy navrchu a rovnaké veci sú zgrupené. Predavačke jednoducho odlepíme všetky čiarové kódy, podáme na zoskenovanie a celá krabica ide za pokladňu, prípadne zase rovno do košíka. Pri rovnakých veciach vytiahneme jednu a nahlásime počet. Ľahké, rýchle.

Tam, kde sa váži až pri pokladni, je to trochu horšie. Je treba uložiť ovozel v krabiciach voľnejšie, pretože sa z nich bude zase vyťahovať a ukladať naspať. Obzvlášť nepríjemné to je pri plodoch náchylných na mechanické poškodenie, napr. broskyne. Zamestnanci pri pokladniach s tým nie vždy manipulujú tak opatrne, ako by sme chceli. Všetko vyložíme z krabíc na pás, prázdne krabice nachystáme za pokladňu a to, čo sa odváži, rovno do nich ukladáme naspať. Krabice potom zase idú do košíka. Trochu pracnejší postup.

Samostatnou kategóriou sú samoobslužné pokladne - tam síce odpadá nevýhoda nešetrnej manipulácie, lebo si to vážime sami, ale je dosť problém s priestorom. Všetko je tam treba naložiť do pomerne malého odkladacieho priestoru. Treba tam dosť rozmýšľať, v akom poradí ukladať. Osvedčilo sa nám niekedy rozdeliť nákup na dve časti a robiť zároveň pri dvoch pokladniach.

Možno si teraz poviete, že komu by sa to chcelo, hentak sa s tým piplať a ešte k tomu v troch obchodoch po sebe. Treba si ale uvedomiť, že v momente opustenia pokladne máme všetko pekne uložené v niekoľkých krabiciach. To znamená, že na preloženie obsahu z košíka do auta treba len vybrať krabice a položiť do kufra, prípadne na zadné sedačky - otázka desiatok sekúnd. V aute to potom za jazdy nelieta hore-dole a neotlčie sa. Po príchode domov zase stačí vyložiť krabice - porovnajte si to so situáciou, keby bol nákup len tak nahádzaný v kufri. Buď by sme ho nosili na 30-krát alebo by sme ho aj tak museli uložiť do krabíc, bedničiek či igelitiek. Ďalej treba brať do úvahy to, že nakupujeme minimálne na týždeň - medzi tým už do obchodu nejdeme. Každodenné zbehnutie kúpiť "za tašku" by zabralo celkovo neporovnateľne dlhší čas.

V čase písania tohto článku mi pri jednom nákupe napadlo aj na tajňasa urobiť pár fotiek dumbfónom, takže tu to je. Práve boli k dispozícii krabice polovičného rozmeru oproti štandardu, tak sme brali tie. Takto vyzeral náš kôš po naložení ovocia a zeleniny (tie rožky si nevšímajte, boli pre ostatných členov rodiny). Do veľkej krabice ešte pribudli nejaké veci:

Takto to vyzeralo po vyložení na pokladničný pás (a mimochodom pokladníčka bola, podobne ako na schématickom obrázku vyššie, červenovlasá - Petríkove kritérium výberu pokladne *lol*):

A po nablokovaní a zaplatení bedničky opäť ľahko naskladané do košíka a pripravené k preloženiu do auta, ktoré trvá naozaj len niekoľko desiatok sekúnd:

Vyloženie doma

Finálny krok je uloženie nákupu doma. Tu opäť prídu vhod krabice, v ktorých to už je. Ovocie môže ostať pekne uložené rovno v nich - v jednej vrstve, bez stlačenia. Opäť mi raz nedá zdôrazniť dôležitú vec - potraviny by mali byť na očiach a podľa možností na rovnakých miestach. Predíde sa tým zbytočnému plytvaniu, ktorého už na ceste od pestovateľov cez spracovanie, distribúciu a obchody bolo aj tak dosť. V chladničke sa vždy snažíme uložiť všetko na svoje miesto a tak, aby sa veci navzájom nezacláňali a aby bolo z prvého pohľadu zrejmé, čo všetko tam je. Ovocie máme buď prehľadne uložené v krabiciach alebo v poličkách s prístupom vzduchu. Keď po dvoch rokoch nájdete kdesi zapadnuté cestoviny, tak sa ešte stále dajú jesť. Horšie je, keď sa zabudne na nejaký kus ovocia či zeleniny - ostane pod niečím založený, chytí pleseň, od neho ďalšie kusy a môže sa akurát tak vyhodiť (v našom prípade do kompostu). Už po niekoľkých dňoch. A všetko len preto, že sa naň pozabudlo. Bližšie informácie o uložení ovocia sa dozviete aj v tomto článku.

Takto napríklad vyzerala ovocná časť po jednom z našich nákupov, menšia časť putovala do chladničky či mrazničky ... banány zrovna neboli mesiac v akcii, tak sme ich nejedli :D
Vyprodukovaný odpad

Žiaľ, dnes sa s distribúciou a predajom potravín spájajú aj plasty - sáčky, sieťky, vaničky, obaly, fólie, igelitky, ... A to aj pri ovozeli, pri ktorom je to mnohokrát zbytočné. Ale váhy sú koncipované tak, že bez sáčku navážite prd. Celé krabice sa na váhu nezmestia a keď áno, tak naúčtujú aj hmotnosť krabice. A pritom napríklad pri samoobslužných pokladniach v co by stačilo dorobiť do softwaru fičúru, aby sa brala hmotnosť priamo z odkladacieho pultu, ktorý je veľký ... položím naň krabicu, poviem, že túto hmotnosť ignoruj (predavač potvrdí). Do krabice uložím 15 kíl ovocia a odťuknem že sú to pomaranče, položka sa zaráta, idem ďalej. Žiadne sáčky ... Napriek tomu, že systém nie je nastavený na úsporu, dá sa potreba plastov znížiť spomínaným "krabicovým" spôsobom. Jednak nie sú potrebné igelitky - veď je to také lákavé kopu drobností uložiť do ponúkanej igelitky, druhej, tretej ... Len kvôli odneseniu niekoľko metrov. Namiesto toho - krabica. Jednak na niektoré veci uložené v krabici vôbec nie sú potrebné kvôli váženiu sáčky a ak áno, tak nie je potrebné ich pevne zaviazať - pretože sedia v krabici, nepovaľujú sa na páse a obsah sa z nich nevysype. Čiarové kódy sa z nich odlepia kvôli skenovaniu. TIP: Osvedčilo sa nám nelepiť čiarové kódy priamo celé "na stred" sáčku, ale iba okrajom na "uško sáčku" - parádne sa potom dá odlepiť bez toho, aby sme roztrhali sáčok a hlavne je viac na vrchu a "po ruke", netreba tak vyberať celý sáčok z krabice, len zhora odlepiť. A toto celé smeruje k jednej veci - tie sáčky sa dajú potom znovu použiť. Doma sa z nich vyloží obsah a sú väčšinou celkom nepoškodené - stačí odložiť a v prípade potreby využiť. Namiesto nového sáčku z rolky.

A toto sú obaly, ktoré boli potrebné iba kvôli naváženiu/distribúcii/preneseniu

Sáčky na obrázku boli použiteľné a tak šli "do šuflíka", každý z nich nájde svoje využitie ešte aspoň raz. Zvyšok do separovaného zberu plastov - ale či to po separácii aj tak neskončí na tom istom mieste so všetkým ostatným odpadom? Neviem ... Ale aspoň tam bude o niekoľko igelitiek a sáčkov menej.

Zaujímavosti
Facebook
Instagram

katka.janurka
Instagram
Komentáre:
Informovať ma o nových komentároch
© 2017 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová