Strach z konvenčne dopestovaného ovocia a zeleniny?

Autor: Katka Dátum: 19.3.2015 Zobrazenia: 1918 x

obrázok: internet

Kvalita potravín v obchodných reťazcoch, najmä tých veľkých, je v dnešnej dobe veľmi diskutovaná téma. Medzi ľuďmi sa neustále šíria nové a nové strachy z rôznych skupín potravín - raz kvôli "éčkam" či farbivám, inokedy kvôli veľkému obsahu tukov či "zlého cukru", hneď nato kvôli príliš nízkemu obsahu tukov a tak podobne. Niektoré strachy sú opodstatné viac, iné menej. Momentálne sa často skloňuje strach z kvality a zdravotnej nezávadnosti konvenčne dopestovaného ovocia a zeleniny vo veľkoobchodoch - kvôli všemožným postrekom, pesticídom, fungicídom, herbicídom či umelým hnojivám. Ľudia sa tak s obavami vyhýbajú nákupu týchto čerstvých plodín, veď to je "samá voda a chémia" - no inak sa stravujú "klasicky", čiže nakupujú a jedia všetko, akurát tomu čerstvému ovociu a zelenine zo spomínaného strachu veľmi neublížia. No je to "správnym" či logickým krokom k zdravšiemu životu "bez chémie"? Chémia v úvodzovkách preto, že nie je chémia ako chémia, už aj tomuto slovu sme pričlenili negatívny význam plný strachu - aj čistá voda je chemická látka a pritom životne dôležitá. Je pri tom, ako sa väčšina z nás na Slovensku stravuje, zdraviu škodlivé zvýšiť podiel "postriekaného" ovocia a zeleniny zo supermarketov v našom jedálničku? Alebo ešte stále prevýšia ich zdravotné benefity?

Ak v rámci stravovania funguje človek na princípe "zjem všetko, čo nezje mňa", tak vie, že väčšina potravín, ktoré v obchodných reťazcoch zoženie, sú rastlinného (ovocie, zelenina, orechy, obilie, strukoviny, ...), živočíšneho (mäso, mlieko, vajcia, ...) alebo zmiešaného pôvodu z oboch skupín (pečivo, zákusky, polotovary, spracované potraviny, ...). To znamená, že takmer všetky zložky v ľudskej potrave pochádzajú priamo alebo nepriamo z rastlinných zdrojov. Prečo nepriamo? Pretože každý živočíšny produkt pochádza buď z časti tela (mäso, masť, ...) alebo zo sekrétov (mlieko, maslo, ...), prevažne hospodárskych bylinožravých zvierat, ktoré sú počas svojho života vykrmované zmesami rastlinných krmív (pšenica, kukurica, sója, ... , ktoré sa takisto pestujú v monokultúrach s "nutnosťou" používania umelých hnojív, pestícídov a pod.). To, či sa tieto zvieratá niekedy vôbec dostali von na priame slnko a spásali čerstvú trávu, nie je zďaleka samozrejmosťou - neslobodné stresujúce podmienky života zvierat vo veľkochovoch však nie sú témou dnešného článku, no je to rozhodne jeden z významných faktorov vplývajúcich na kvalitu konzumovaných živočíšnych produktov. Ryby na tom nie sú oveľa lepšie, v rybochovoch sú takisto vykrmované "pesticídnym" krmivom, v potokoch, riekach a moriach sú zase vystavené priamemu kontaktu s odpadmi ľudskej činnosti - keďže väčšinu svetového odpadu vyhadzujeme a splachujeme "dolu vodou". Bežne sa stretávam s tým, že keď ľudia zistia, že s Petríkom preferujeme čo najmenej spracovanú rastlinnú stravu (čerstvé ovocie, ktorého jeme na kilá a zeleninu, ...), tak väčšina položí otázku či sa nebojíme pesticídov, fungicídov, GMO a "striekaného bordelu" na týchto plodinách, keď ich jeme tak veľké množstvo - s argumentom, že to nie je zdravé a preto by sa takto stravovať nechceli, veď nebudú predsa do svojho tela pchať takéto škodliviny. Možno už tušíte, aký "logický" je takýto postoj, keď vlastne takmer všetka naša strava aj tak pochádza počiatočne z rastlín - okrem umelých aditív, ktoré by samé o sebe nikto nejedol a podľa mňa v skutočnom jedle nemajú čo hľadať.

Zaujímavosťou pre mňa je, že v našej kultúre sa v minulosti (aj v súčasnosti) nekonzumovalo mäso z mäsožravých zvierat (okrem rýb) - zvyklo sa totiž pokladať za "nečisté". Intuitívne sme sa prikláňali k živočíšnym produktom, ktoré majú v potravinovom reťazci čo najbližšie k výživným rastlinám. Mäsožravé zvieratá taktiež preferujú uloviť si "na obed" bylinožravcov.


obrázok: internet

Každý z nás si môže v rámci svojich možností vybrať, ako sa bude stravovať a nútenie niečoho nemá žiadny zmysel. No ak sa niekto bojí a argumentuje proti konvenčne dopestovanému ovociu, zelenine či obiliu a zároveň nemá možnosť väčšinovo tieto a ostatné zložky potravy pokryť z vlastnej záhrady, domáceho chovu či z "bio" zdrojov, mal by sa práve preto v rámci nákupov v potravinových reťazcoch čo najviac zamerať na konzumáciu rastlinnej stravy a nespracovaných rastlinných potravín, na úkor tých živočíšnych či vysokospracovaných "zmiešaných". V prírode funguje kumulácia škodlivín a nič sa nedá od seba oddeliť - ak zjem kus tela z kravy, musím rátať s tým, že tak do svojho tela dostanem tie isté "bordely", ktoré do seba prijala za svoj život ona zo "striekanej pesticídnej potravy", no navyše aj z prípadných rastových hormónov či antibiotík. Hlavne pokiaľ jedna krava zje takejto potravy za svoj krátky život hmotnostne ďaleko viac ako človek za celý svoj život. Vadí mi naleštené jablko v obchode, no toto mi nevadí? Veľmi nie, pretože "čo oči nevidia, srdce nebolí" a hlava si to komlexne nespojí. My ľudia máme tendenciu uvažovať veľmi ohraničene a nevidíme veci a najmä našu Zem ako prepojený celok - myslíme si, že keď vyhodíme odpadok kdesi v Tatrách a bývame 300 km odtiaľ, nebude to mať na náš vlastný život žiadny vplyv. Ak sa stane prírodná katastrofa kdesi v Amerike, niektorí z nás sa ešte na tom možno zasmejú alebo si povedia "je to smutné, no čo už", to je predsa ďaleko a mňa na Slovensku sa to vôbec netýka. Z postriekaného jablka zomriem, ale kus bravčoviny (zo zvieraťa odchovaného na "tisíckach striekaných jabĺk") si argumentačne ochraňujem ako dôležitú potravu pre moje zdravie a všetci čo nejedia mŕtve prasatá (a ostatné zvieratá), sú čudní hipisácki objímači stromov. Dáva nejaký zmysel báť sa zjesť ovocie zo supermarketu kvôli pesticídom, pokiaľ ma ani nenapadne báť sa toho istého pri chlebe s maslom a salámou? Žijeme si pekne v svojej slepej bubline a tak sa nám to páči. Kto sa nebojí, výborne - nech sa teda nebojí aj naďalej a hlavne nech je vedomý vo svojom konaní a jeho dopadoch na všetko okolo.

A ľudia, ktorí sa už stravujú výlučne rastlinne? Mali by sa obávať ovocia a zeleniny z veľkoobchodov? Nemyslím si. Samozrejme, že pokiaľ môžeme, uprednostňujme radšej plodiny z vlastnej úrody, lokálnych pestovateľov či potraviny v "bio" kvalite. Ak však takúto možnosť nemáme, netreba "ísť cez mŕtvoly" a kvôli strachu z pesticídov či iných škodlivín nevložiť do svojich úst nič, čo neprešlo desiatimi certifikátmi o ultra mega bio hnio fér trejd organic orgazmik kvalite. :) Tú nám aj tak nikto na 100% nezaručí. Navyše na Slovensku zatiaľ ani nie je vo veľkoobchodoch možnosť kúpiť dostatočnú variáciu čerstvého bio ovocia a zeleniny - vykúpime v jednom veľkom reťazci (nemenovanom modro-červenom :)) 5 kíl bio banánov a tri týždne ich nedoložia. V druhom (žlto-modrom) zoženieme iba bio uhorku a citróny. Na tom sa zatiaľ u nás nedá fungovať výhradne ani z hľadiska malého výberu a pre väčšinu zrejme ani z hľadiska ceny. Dnes je akýsi trend sa všetkého báť. A žiť vo večnom strachu zo "všetkých tých strašiakov", ktorí sa na nás snažia skočiť na každom rohu, je pre naše zdravie oveľa škodlivejšie, ako zjesť chúďa mrkvu s postrekom. Koniec koncov, i ona vyrástla v životodárnej pôde, od ktorej sme všetci tak závislí (a možno si to ani neuvedomujeme). Zasaďme si a dopestujme niečo jedlé aj sami, hoci len v jednom kvetináči na balkóne. Aj maličkosti majú váhu.


obrázok: internet

Ja osobne sa GMO, umelých hnojív, pesticídov, fungicídov ani iných -icídov vo svojej strave nebojím. Prečo? Nie preto, že by sa ma to netýkalo alebo že by nemalo cenu obmedziť prísun týchto "cudzích látok" do pôdy či nášho tela na úplné minimum - význam to má a obrovský. No nebojím sa preto, lebo viem, že aj vďaka rastlinnej strave robím pre seba, svoje budúce deti (ak budú) i okolie čo môžem. Čo môžeme, to si dopestujeme s Petríkom sami alebo dostaneme domáce od rodiny. V sezóne chodíme oberať ovocné stromy či orechy aj len tak, za dedinami. Priebežne si sušíme ovocie a bylinky (do smútikov) do fliaš, na zimu uskladňujeme zásoby jabĺk a orechov, ktoré nám vydržia niekedy až do leta. Kupovanú zeleninu pred zjedením na cca 10 minút namáčame do vody s octom - kyselina octová môže rozpúšťať niektoré druhy pesticídov a umožní ich vyplavenie do vody, ktoré by inak boli vo vode nerozpustné - a ak nie? Zložením pesticídov sa nikde veľmi nepýšia, takže ťažko povedať, no minimálne i také placebo reálne funguje. :) Jednoducho, vyberáme si čo najlepšie. Viem, že ak 95% času jem tie najlepšie mne dostupné potraviny, nemusím sa báť zvyšných 5% "prehreškov". Snažím sa byť uvedomelý konzument. Voči sebe a svojmu zdraviu, voči ostatným ľuďom, zvieratám i životnému prostrediu. Vyvíjam snahu o znižovanie svojej uhlíkovej stopy na našej spoločnej Zemi. V dnešnom materiálnom svete podporujeme rast toho, čomu venujeme svoje peniaze a zánik toho, cez čo naše peniaze netečú. Bez dopytu niet ponuky a svojím výberom a kúpou priamo i nepriamo ovplyvňujeme všetko okolo seba. A tak máme v každom momente možnosť voľby. Čo sa rozhodnete svojimi prostriedkami podporovať Vy?

Žite svoj život bez strachu a s ľahkosťou,

Katka
Zaujímavosti
Facebook
Instagram

katka.janurka
Instagram
Komentáre:
15-10-2017 17:31

Dakujem za krasne clanky ;-)
Informovať ma o nových komentároch
© 2018 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová