Výnimočná patentovaná zmes aktivovaných bezlepkových obilnín, orechov, semienok, ovocia goji a vlákniny psyllium. Je aktivovaná, bezlepková, zásaditá, naturálna - 100% RAW. Kompletný zdroj informácii o HRYZKE je na www.hryzka.sk. Jednoducho povedané výživné, chutné a zdravé raňajky pre celú rodinu.

Pri použití zľavového kódu TNJK01 budeš mať pri každom nákupe HRYZKY cez e-shop zľavu 5%. Je časovo neobmedzený a platí aj pre opakované nákupy. Pri objednávke je potrebné zadať kód do kolonky "Uplatniť zľavový kód" a kliknúť na tlačidlo "Prepočítať".



do e-shopu  

Strach z konvenčne dopestovaného ovocia a zeleniny - pokračovanie

Autor: Petrík Dátum: 23.3.2015 Zobrazenia: 50 x

V tomto článku nadviažem na Katkin príspevok. Rád by som trochu ozrejmil mechanizmus, ktorý si často ani neuvedomujeme, pretože ho ani nemáme ako priamo pozorovať. Tým mechanizmom je kumulácia energie a látok v biosfére.

Začnem energiou - podľa znalostí dnešnej vedy všetky živé organizmy potrebujú pre život zdroj energie. Na Zemi drvivá väčšina energie, ktorú organizmy využívajú, pochádza zo Slnka - konkrétne z jadrovej fúzie v ňom prebiehajúcej. Existujú malé skupiny organizmov, ktoré využívajú napríklad energiu geotermálnych prameňov, ale táto energia v konečnom dôsledku pochádza tiež z jadrovej fúzie v hviezdach, akurát staršej generácie ako je naše Slnko. Toto ale nie je predmetom článku, na túto tému odporúčam napríklad knihy od Stephena Hawkinga - Stručná história času či Vesmír v kocke.


obrázok: internet

Energia zo Slnka sa dostáva na Zem v podobe širokého spektra elektromagnetického žiarenia, pričom pre biosféru sú najdôležitejšie frekvencie v oblasti ultrafialovej, viditeľnej a infračervenej. Celkové množstvo tejto energie je nepredstaviteľné a teoreticky schopné mnohonásobne pokryť aj neustále rastúce potreby ľudstva. Jej nevýhodou je však nízka hustota, pre praktické využitie je potrebné túto energiu akumulovať a koncentrovať (veličina, ktorá okrem kvantity energie vystihuje aj jej kvalitu či koncentráciu sa nazýva exergia) - z človekom vynájdených spôsobov sa využíva napríklad fotovoltaika či solárny ohrev vody. Ale aj taká vodná elektráreň tiež koncentruje energiu slnečného žiarenia. Fosílne palivá príroda skoncentrovala za milióny rokov sama. A tu sa dostávame k najstaršiemu mechanizmu zachytávania energie zo Slnka a tým je biosféra - konkrétne fotoautotrofné organizmy - zelené rastliny. Tieto v procese fotosyntézy ukladajú energiu do chemických väzieb v organických zlúčeninách - sacharidoch, lipidoch a bielkovinách.

Uloženú energiu môžu využiť priamo rastliny napríklad v noci alebo pri klíčení zo semena alebo bylinožravce konzumáciou rastlín. Mäsožravce sa k tejto energii dostanú sprostredkovane cez organické zlúčeniny uložené v telách ich koristi, zväčša bylinožravcov. Všetka energia spotrebovaná rastlinami a živočíchmi je v konečnom dôsledku premenená na teplo a vyžiarená do okolia. Pre jej ďalšie využitie by bolo potrebné ju opäť skoncentrovať, teda pre využívanie energie je potrebný jej tok (napríklad z teplejšieho telesa na chladnejšie). Keďže ale v našom vesmíre funguje prvý a druhý termodynamický zákon, celkové množstvo energie síce ostáva zachované, ale znižuje sa jej koncentrácia - premieňa sa na rozptýlené teplo a čím viac rozptýlené je, tým ťažšie ho je využiť. Eventuálne jednou z možností nášho vesmíru o niekoľko miliárd rokov je viac-menej rovnomerná teplota v celom objeme bez významných tokov energie. Najnovšie teórie sa síce už tomuto pohľadu začínajú vymykať a nasvedčujú, že by mohli existovať aj iné spôsoby získania energie (energia vákua). Ale to už som zase ďaleko od témy článku.


obrázok: internet

Máme teda Slnko ako zdroj energie. Následne rastliny, ktoré túto energiu ukladajú do organického materiálu. Presné číslo neviem, ale celá rastlinná biomasa zachytí výrazne menej ako 1% celkovej energie. Celkovo je to však stále obrovské množstvo. Vytvorené organické zlúčeniny sa potom stávajú potravou pre bylinožravce, ktoré veľmi malú časť z nich použijú na stavbu vlastných tkanív a drvivú časť použijú na energetické krytie svojich telesných pochodov, pohyb, udržanie teploty ... No a telá bylinožravcov, na ktorých stavbu sa využilo minimum organických zlúčenín zo skonzumovaných rastlín, sa stanú potravou pre mäsožravce. U tých opäť platí, že len minimum skonzumovaného ide na samotnú stavbu tela a zvyšok na energiu. Tu sa dostávam k prvému záveru:

Na uživenie bylinožravca je potrebných neporovnateľne menej zdrojov, pôdy, vody, slnečného žiarenia ako na uživenie mäsožravca.


obrázok: internet

Uvediem príklad: Taká antilopa kdesi na stepi celý život spása trávu. Povedzme, že keby mala k dispozícii priestor ohradený plotom 500 x 500 m, tak by tráva stíhala dorastať a stále by mala čo jesť. Potom príde lev a zje antilopu. Jedna mu teoreticky vystačí napr. na 3 týždne (keby mal mrazničku :D ). Akurát po troch týždňoch potrebuje ďalšiu antilopu ... a ďalšiu ... a ďalšiu. Za zhruba 15-ročný život 260 antilôp ... A každá z nich potrebovala vlastnú plochu ohradenú plotom. Takže pre bylinožravú antilopu stačí asi 0,25 km2, kdežto pre mäsožravého leva je to už 260x0,25 = 65 km2. Uvedené výpočty sú samozrejme len ilustračné, naozaj neviem, koľko trávy potrebuje antilopa a koľko antilôp spráska lev. Takisto netvrdím, že lev má spásať byliny a obhrýzať kôru stromov. To, že sa živí napr. antilopami, má dôležitú regulačnú a stabilizačnú funkciu v ekosystéme. Na Zemi však existuje jeden živočíšny druh, v poslednom čase veľmi rozmnožený, ktorý od konzumácie živočíšnych produktov (hlavne v dnešnej dobe) nie je závislý. Môže si zvoliť, v akom pomere bude konzumovať živočíšne produkty oproti rastlinným. Napriek tomu sa vo veľkej, prebytočnej miere uchyľuje ku konzumácii produktov živočíšnych.

Často sa snažíme používať úsporné žiarovky, jazdiť na aute s malou spotrebou či vykurovať v zime na nižšie teploty, sprchovať sa kratšie a pod. - niektorí to možno robia aj pre iné dôvody ako finančné, napríklad pre zníženie uhlíkovej stopy ... V takom prípade je na zamyslenie aj kus mäsa na tanieri. Je naozaj potrebné ho konzumovať v danom množstve? Veď na jeho vyprodukovanie bola potrebná mnohokrát väčšia rozloha pôdy, neporovnateľne viac vody, fosílnych palív na prevoz potravy pre zviera, atď. - v porovnaní s tým, keby bolo jedlo čisto rastlinné. Netvrdím, že všetci by mali okamžite prejsť na rastlinnú stravu, ani že čiste rastlinná strava je to najlepšie pre všetkých. Len dávam na zamyslenie, či je tá-ktorá konkrétna porcia živočíšnych produktov v našich jedálničkoch naozaj potrebná.

No a aby som sa konečne dostal aj ku obehu látok v biosfére. Čo je to tá kumulácia škodlivín? Existujú mnohé látky, ktoré sú v prírode cudzie, neznáme pre metabolické procesy. Následkom toho sa môžu ukladať v telách organizmov. Patria sem napríklad ťažké kovy, niektoré druhy pesticídov či zlúčenín používaných v priemysle. No a teraz si predstavme, že niektorá z týchto látok sa vyskytuje v pôde v relatívne nízkej a neškodnej koncentrácii. Rastliny, ktoré v tej pôde rastú, ju dostávajú cez korene do seba a keďže ju nevedia vylúčiť ani spracovať, ukladajú ju. Koncentrácia je však stále veľmi nízka, neškodná. Ale čo už tá spomínaná antilopa? Koľko ton rastlín ňou prejde za jej život? Ak danú látku tiež nedokáže vylúčiť, nahromadí sa v jej tele podstatne vyššia koncentrácia, ako bola pôvodne v rastlinách. No a čo potom ten lev, ktorý si na obed dáva antilopy? Akú koncentráciu za život dosiahne on? V súčasnosti je pomerne diskutovanou témou koncentrácia ortuti v morských rybách. Ortuť je súčasťou niektorých pesticídov a náterov lodí a v stopových množstvách sa dostáva do morskej vody. Tu je prijímaná planktónom, ktorý sa stáva potravou väčších živočíchov, menších rýb až nakoniec napríklad tuniakov. Kvôli spomínanej akumulácii môže v tele tuniaka už koncentrácia ortuti dosahovať značné hodnoty. A až teraz prichádza na rad človek s konzumáciou "stoviek tuniakov" v priebehu svojho života. Opäť platí, že je z tohto hľadiska lepšie zjesť priamo planktón ako tuniaka.


obrázok: internet

Ja osobne sa snažím a budem sa snažiť vo svojej strave čo najviac priblížiť prvotnému zdroju energie - ktorým je v tomto prípade Slnko. Teda konzumácia ovocia, zeleniny, orechov, semiačok, ... - rastlín. A hoci aj sú niektoré z týchto rastlín striekané, zapesticídované? Stále som presvedčený o tom, že je to lepšie, ako zjesť zviera odchované na tých istých striekaných rastlinách.

Petrík
Hryzka so zľavou
Objednajte si aktivovanú naturálnu bezlepkovú zmes Hryzka so zľavou 5% s použitím zľavového kódu TNJK01.
Facebook
Instagram

katka.janurka
Instagram
Komentáre:
08-04-2015 14:27

1+ :)
Informovať ma o nových komentároch
© 2018 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová