Výnimočná patentovaná zmes aktivovaných bezlepkových obilnín, orechov, semienok, ovocia goji a vlákniny psyllium. Je aktivovaná, bezlepková, zásaditá, naturálna - 100% RAW. Kompletný zdroj informácii o HRYZKE je na www.hryzka.sk. Jednoducho povedané výživné, chutné a zdravé raňajky pre celú rodinu.

Pri použití zľavového kódu TNJK01 budeš mať pri každom nákupe HRYZKY cez e-shop zľavu 5%. Je časovo neobmedzený a platí aj pre opakované nákupy. Pri objednávke je potrebné zadať kód do kolonky "Uplatniť zľavový kód" a kliknúť na tlačidlo "Prepočítať".



do e-shopu  

Nie je kilojoule ako kilojoule

Autor: Petrík Dátum: 3.7.2015 Zobrazenia: 2300 x

S touto myšlienkou som sa stretol prvý krát v dokumente Skinny on obesity - už asi 2 či 3 roky dozadu. Vysvetľuje sa v ňom, že nezáleží len na energetickej hodnote našej potravy, ale dôležitým faktorom je aj to, z akých kombinácií makronutrientov(sacharidov, bielkovín a tukov) daná energia pochádza. Vôbec nie je jedno, či 1000 kJ prijmeme zo 150 g bryndzových halušiek, 65 g slaniny, 57 g rafinovaného cukru alebo 500 g pomarančov. Dokument upozorňuje hlavne na kombináciu tukov a sacharidov v jednom jedle a pokladá ho za jednu z hlavných príčin obezity a civilizačných chorôb. O tejto problematike som už písal tu.

Postupom času sme si spolu s Katkou overili tento predpoklad aj na sebe - najlepšie sa cítime, keď v jedlách nekombinujeme vysokotučné a vysokosacharidové potraviny. A dospeli sme aj k tomu, že nám vyhovuje celkový príjem energie z tukov držať v rozmedzí asi 10 percent celkového energetického príjmu - nie nutne každý deň, ale tam je náš priemerný ideál. Iným prístupom je pokrytie väčšiny energetickej spotreby tukmi a bielkovinami, pričom príjem sacharidov je znížený na minimum (tukový metabolizmus/nutričná ketóza). Tento spôsob však nemáme na sebe vyskúšaný. Obidva modely však zdôrazňujú konzumáciu celistvých a čo najmenej spracovaných potravín, pretože s bežným polotovarovým "jedlom" je veľmi ťažké potrebné pomery makronutrientov dosiahnuť.

Okrem spomínaného dokumentu som sa však zatiaľ nestretol s ďalšími zdrojmi, ktoré by bližšie vysvetľovali problematiku súčasnej konzumácie tukov a sacharidov. Až teraz som sa pri čítaní článkov na blogu Martina Chudého dostal k štúdii v anglickom jazyku, ktorá ma zaujala a rozhodol som sa ju prelúskať. A s prekvapením som zistil, že sa venuje práve porovnávaniu následkov konzumácie sacharidov v rôznych podobách. V nasledujúcich riadkoch stručne popíšem zistenia tejto štúdie.

Názov štúdie je "An insulin index of foods: the insulin demand generated by 1000-kJ portions of common foods" (Inzulínový index jedál: Nároky na inzulín, generované 1000 kJ porciami bežných jedál), autormi sú Susanne HA Holt, Janette C Brand Miller a Peter Petocz. Dostal som sa k nej tu, pdf je uložené aj na našom serveri tu.

Cieľom štúdie bolo porovnať inzulínovú odozvu, spôsobenú porciami bežného jedla s energetickou hodnotou 1000 kJ, ale s rôznymi pomermi makronutrientov. Testovaných bolo 38 jedál rozdelených do 6 kategórií. Jedlá v každej kategórii boli podávané skupine 11 - 13 zdravých dobrovoľníkov, vždy ráno po nočnom 10-hodinovom hladovaní. Následne boli odoberané vzorky krvi každých 15 minút po dobu dvoch hodín a skúmaná bola hladina inzulínu. 1000 kJ porcie boli zvolené kvôli tomu, že vyústili do bežne konzumovaného množstva daných potravín. Okrem pomarančov (cca 500 g) a jabĺk (cca 350 g) - čo ma veľmi pobavilo. Také množstvo pre Janurkovcov ako psovi mucha. :D

Inzulínové injekcie

V úvode autori (opierajúc sa o predošlé štúdie) vysvetľujú, že vylučovanie inzulínu nie je vždy proporcionálne hladinám krvnej glukózy spôsobenej rôznymi jedlami. Je závislá aj na ďalších faktoroch ako príjem fruktózy, určitých aminokyselín či mastných kyselín. Parameter glykemického indexu (definuje vzrast glykémie po konzumácii jednotlivých potravín v pomere ku konzumácii čistej glukózy) preto nemusí byť dostatočný pri hodnotení potravín (hlavne pre diabetikov). Autori preto zavádzajú ďalší parameter - tzv. inzulínové skóre.

V ďalšej časti popisujú skúmané jedlá, testovacie osoby a metodiku štúdie - tieto veci som už zbežne spomenul. Ďalej vysvetľujú štatistické metódy použité pri vyhodnocovaní a spôsob výpočtu inzulínového skóre. Ten je nasledovný:

IS = plocha pod krivkou 120 minútovej inzulínovej odozvy po konzumácii testovaného jedlax 100
plocha pod krivkou 120 minútovej inzulínovej odozvy po konzumácii bieleho chleba

Toľko nezrozumiteľný zápis a v ľudskej reči - autori zvolili ako referenčnú potravinu s hodnotou 100 biely chlieb a skóre menšie ako 100 znamená, že potravina vytvára nižšiu inzulínovú odozvu ako biely chlieb, skóre nad 100 znamená odozvu vyššiu. Tie tenšie chvostíky na koncoch znamenajú rozptyl hodnôt u jednotlivých pokusných osôb, koniec hrubej čiary je najnižšia pozorovaná hodnota, chvostík najvyššia.

Inzulínový index jedál -  An insulin index of foods: the insulin demand generated by 1000-kJ portions of common foods, Susanne HA Holt, Janette C Brand Miller, and Peter Petocz
Inzulínový index jedál - výstup zo spomínanej štúdie

Pozorované výsledky sú veľmi zaujímavé. Autori uvádzajú namerané údaje vo viacerých tabuľkách a grafických vyjadreniach. Veľavravné je hlavne porovnanie glukózového skóre (obdoba glykemického indexu) a inzulínového skóre. Napríklad jahodový jogurt, pri ktorom by ma ani nenapadlo uvažovať o inzulíne, vyvolal veľkú inzulínovú reakciu aj napriek nižšiemu obsahu sacharidov. Šampiónmi v tomto parametri boli tyčinka Mars (veľa tukov aj sacharidov) a želé cukríky (pravdepodobne len sacharidy). Vysokú inzulínovú odozvu vyvolali aj "Baked beans" z konzervy, ktoré majú síce málo tuku, ale veľa bielkovín v porovnaní so sacharidmi. Prekvapivo nízke odozvy boli zase zistené u vysokosacharidových jedál ako cestoviny či hnedá ryža, aj napriek vyššiemu glykemickému indexu. Ovocie sa umiestnilo niekde v strede. Veľmi dobre dopadli aj raňajkové cereálie - jedlá tohto typu by som však neodporúčal nikomu, o tom možno inokedy. Najväčším prekvapením pre mňa bolo, že ryba skončila s rovnakým skóre ako pomaranče či jablká - keďže neobsahuje žiadne sacharidy. Žeby glukoneogenéza?

Táto štúdia síce priamo nebola zameraná na overenie myšlienok, ktoré som spomínal v úvode, napriek tomu dáva mnoho podnetov na zamyslenie a potvrdzuje, že nie je kilojoule ako kilojoule. Ukazuje, že jedlá kombinujúce tuky a sacharidy môžu mať na telo a jeho zdravotný stav nečakané negatívne dopady.

Petrík
Hryzka so zľavou
Objednajte si aktivovanú naturálnu bezlepkovú zmes Hryzka so zľavou 5% s použitím zľavového kódu TNJK01.
Facebook
Instagram

katka.janurka
Instagram
Komentáre:
Informovať ma o nových komentároch
© 2018 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová