Výnimočná patentovaná zmes aktivovaných bezlepkových obilnín, orechov, semienok, ovocia goji a vlákniny psyllium. Je aktivovaná, bezlepková, zásaditá, naturálna - 100% RAW. Kompletný zdroj informácii o HRYZKE je na www.hryzka.sk. Jednoducho povedané výživné, chutné a zdravé raňajky pre celú rodinu.

Pri použití zľavového kódu TNJK01 budeš mať pri každom nákupe HRYZKY cez e-shop zľavu 5%. Je časovo neobmedzený a platí aj pre opakované nákupy. Pri objednávke je potrebné zadať kód do poznámky a zľava sa prejaví až v konečnej faktúre.



do e-shopu  

Prečo namáčať orechy a semená?

Autor: Petrík Dátum: 3.3.2016 Zobrazenia: 1159 x

Celá odpoveď by sa dala zhrnúť jednou vetou - lebo orechy a semená nechcú byť zjedené. *troll* Tento článok ste si však určite rozklikli v očakávaní komplexnejšej odpovede. Tak poďme na to obšírnejšie ...

klíčiace semeno

V prvom rade chcem poukázať na to, čo sú to vlastne orechy, semiačka, obilniny či strukoviny. Áno, sú to zásobarne živín a minerálov, ale v prvom rade pre mladú, klíčiacu rastlinku. Nie pre živočícha, ktorý ich prípadne skonzumuje. Hlavným zámerom rastliny je zabezpečiť svoje rozmnoženie, nie nakŕmiť všetkých, čo práve idú okolo. Na druhej strane, môže mať profit z toho, keď semienko prejde nepoškodené tráviacou sústavou, pretože je veľká šanca, že sa tým pádom dostane na vzdialenejšie a možno vhodnejšie miesto pre rast.

Ochranné mechanizmy

Preto rastliny vyvinuli mechanizmy na ochranu svojich semien. Orechy sa obyčajne spoliehajú na mechanickú odolnosť - skúsili ste už niekedy otvoriť mandľu v škrupine bez kladiva? Dosť náročné ... :D Ak teda nemáte špecializovaný chrup štýlu veveričky. *lol* Bezplodové semená, ktoré sa obyčajne rozširujú len rozsypávaním (ľan, mak, slnečnica, ...) sú zase často veľmi malé, po namočení rýchlo osliznú ... nech máte akýkoľvek typ úst, chrupu, zobáku, ... tak je veľmi ťažké ich pri žuvaní trafiť a rozhryznúť. Do tráviaceho ústrojenstva zvyčajne putujú vcelku. No a čo semená, ktoré sú súčasťou plodov určených na zjedenie (čiže ovocia)? Majú buď nepríjemný ostrý tvar (marhule, broskyne, mango, ...), takže živočích má tendenciu objesť dužinu a kôstku kamsi vypľuť/zahodiť. Alebo sú semienka malé a uhýbajúce zubom (jablká, kiwi, figy, ...), a spolu s dužinou prejdú tráviacou sústavou, na rozdiel od nej však väčšinou nestrávené a nepoškodené. Semená strukovín sú zase veľmi tvrdé, ťažko požuteľné a nechutné - mám na mysli tie naozaj dozreté a vysušené. Schválne, skúste niekedy chrúmať suchú šošovicu či cícer. :D

kiwi
Kiwi môžete požuť ako chcete, aj tak sa Vám nepodarí rozhryznúť všetky jeho semená. Nehovoriac o tom, že zrelé kiwi (v našich končinách ťažko dosiahnuteľný jav) netreba žuť pomaly vôbec. Chcete vedieť viac o zrelosti ovocia?

Ďalej je dôležité podotknúť, že semená sú plné látok, ktoré bežne podliehajú rozkladným procesom - sú tam sacharidy, tuky a bielkoviny. Presne tak, ako napríklad v dužine ovocia. A dužina za pár dní či týždňov zhnije a semeno vydrží aj roky či dokonca desaťročia. Ako je to možné? Semená v suchom stave totiž obsahujú enzýmové blokátory - to sú látky, ktoré zabraňujú najrôznejším biochemickým pochodom. Či už tým pre semeno nežiadúcim - hnitie, plesne, strávenie, ale aj tým žiadúcim - klíčenie, teda aspoň kým nenastanú vhodné podmienky.

Tak už je moja prvá veta zrejme jasnejšia ... :) Semená sa v suchom stave všemožne bránia proti najrôznejším druhom poškodenia a snažia sa uchovať svoju energiu a živiny do momentu, keď to bude potrebné - keď mladá rastlinka vystrčí svoj prvý korienok a začne dvíhať listy k slnku.

Človek je jeden z mála tvorov, ktorý vedome zbiera veľké objemy orechov a semien do zásoby na konzumáciu. Zároveň má aj možnosti ich spracovať a predpripraviť - vylúskať orechy, pomlieť semená, ... akékoľvek úpravy však blednú v porovnaní s namáčaním. Ochrana sa totiž nevzťahuje len na povrch, celý objem je pretkaný spomínanými enzýmovými blokátormi - čiže aj po pomletí sú čiastočky stále relatívne odolné voči stráveniu a naše telo z nich nezíska to, čo by mohlo. Čo sa však deje po namočení?

orechy

Namočenie

Keď semeno (orech) príde do kontaktu s dostatkom vody a správnou teplotou, vyhodnotí to ako vhodné podmienky na rozbehnutie procesu klíčenia. Keby bolo niekde vonku v pôde, tak by to aj vhodné podmienky pravdepodobne boli - nastala jar, oteplilo sa, popršal výdatný dážď. Tieto podmienky však vieme nasimulovať aj doma - izbová teplota je väčšinou tak akurát a vodu dodáme prostým zaliatím. Čo sa začne diať?

Ako prvé sa musia neutralizovať enzýmové blokátory a tým "odomknúť aktívny obsah". Enzýmový blokátor je molekula, ktorá sa viaže na konkrétny enzým, a tým znižuje alebo úplne anuluje jeho aktivitu. Úlohou blokátorov je, ako som už naznačil, chrániť obsah semena pred rozkladnými procesmi či trávením. Okrem toho ale chránia aj pred samotnou aktiváciou v nevhodnom čase - napríklad v januári pod snehom. Keď teda nastanú vhodné podmienky, blokátory sa vytratia a do pohybu sa dá nesmierne zložitá biochemická továreň.

jarné kvety

V semienku je obsiahnuté všetko, čo mladá rastlinka bude potrebovať do času, kým sama nezačne nasávať živiny z pôdy a nespustí fotosyntézu. To znamená zásobu minerálnych látok (vápnik, železo, horčík, fosfor, ...) a zásobu organických makronutrientov - sacharidov, tukov a bielkovín. Sacharidy sú obyčajne vo forme oligo- alebo polysacharidov - stachyóza, verbaskóza, škrob, ... Po odblokovaní obsahu však u zásobných organických látok dochádza k ich rozkladu na základné stavebné prvky a následnej prestavbe do novej, funkčnej podoby. V krátkosti prebehnem jednotlivé makronutrienty:

  • sacharidy - zásobné oligo- alebo polysacharidy sú zložené z monosacharidov, najmä glukózy a fruktózy. Po aktivácii dochádza k rozpadu zásobných sacharidov práve na spomínané monosacharidy a tieto sú využívané hlavne ako zdroj energie na chemické procesy a substrát na tvorbu nových látok. Podrobnejšie o sacharidoch tu.

  • tuky - sú zložené z jednej molekuly glycerolu a jednej až troch mastných kyselín. Samotné sú vhodné hlavne na skladovanie a uchovanie energie, pretože sú hydrofóbne a ťažšie sa s nimi pracuje vo vodnatom prostredí (bunka). Naproti tomu voľné mastné kyseliny už sú vo vode rozpustné a okrem použitia ako zdroja energie nájdu svoje uplatnenie aj v tvorbe tkanív. Tuky sa teda v klíčiacom semene štiepia na voľné mastné kyseliny a glycerol. Podrobnejšie o tukoch tu.

  • bielkoviny - väčšina funkcionality buniek je zabezpečená práve bielkovinami. Vďaka ich prakticky nekonečným možnostiam poskladania z aminokyselín sú molekuly bielkovín schopné zabezpečovať širokú škálu procesov - od mechanického pohybu cez prenos informácie až po syntézu nových látok. V počiatočných štádiách klíčenia sa teda zásobné formy proteínov kompletne štiepia na krátke peptidové reťazce a voľné aminokyseliny, aby sa z nich následne vyskladali nové bielkoviny podľa potrieb konkrétnej rastliny. Pri klíčení sa tiež môžu tvoriť nové aminokyseliny. Podrobnejšie o bielkovinách tu.
  • Takže zhrnutie: polysacharidy -> monosacharidy, tuky -> voľné mastné kyseliny, bielkoviny -> aminokyseliny. Tento vzorec sme však už niekde videli. Kde? No predsa pri trávení. Pri aktivácii semienka sa s makronutrientami dejú podobné pochody, ako pri ich spracovaní v tráviacej sústave. Čo viac si priať? Všetky živiny sú už vďaka namočeniu v podstate "predtrávené" a pripravené na vstrebanie. Napriek tomu namáčanie/klíčenie poskytuje ďalší benefit, a to je zvýšenie obsahu biologicky prospešných látok - antioxidantov, vitamínov a enzýmov. Kde sa tam "tak zrazu" berú? Väčšinou sú to organické molekuly, ktoré vznikajú syntézou zo zásobných makronutrientov.

    Antinutrienty

    Dôležitú úlohu pri konzumácii semien hrajú aj tzv. antinutrienty. Sú to látky, ktoré narúšajú bežný mechanizmus vstrebávania nutrientov. V podstate sem patria aj už spomínané enzýmové blokátory. Navyše sú tu však aj zlúčeniny, ktoré v rastlinách majú pozitívne účinky, ale v tráviacej sústave živočíchov nadobúdajú negatívne. Spomeniem dva najvýznamnejšie:

    Kyselina fytová

    Alebo inositol-hexafosfát je látka hojne sa vyskytujúca v obilninách, strukovinách a orechoch - resp. hlavne v obaloch semien. Pre rastliny je veľmi dôležitá, pretože slúži ako zásobník fosforu (je to vlastne molekula odvodená od glukózy so šiestimi naviazanými fosforovými skupinami - takže jedna molekula uskladní 6 atómov fosforu). Akurát má takú vlastnosť, že sa ľahko zlučuje so zinkom, horčíkom a železom a trochu menej ochotne aj s vápnikom. Vytvára s nimi ťažko rozpustné soli. Čo nie je problém, kým je všetko tam, kde má byť - kyselina fytová v obale a minerály v jadre semena. Akurát po mechanickom narušení suchého semena (pomletie, požutie, ...) sa to všetko môže dostať k sebe a zreagovať - čím vzniknú soli a zníži sa vstrebateľnosť spomínaných prvkov. No a ako znížiť jej obsah? Lúpaním semien (ryža, pšenica, ... ale pripravíme sa tým aj o množstvo iných živín), fermentáciou a ... hádate správne ... namáčaním/nakličovaním. Biochemická továreň potrebuje fosfor a získa ho tak, že rozloží kyselinu fytovú - takže tá už nebude robiť šarapatu. Na druhej strane, kyselina fytová môže mať aj pozitívne účinky - kvôli jej antioxidačnej kapacite. Určite sa jej netreba úplne vyhýbať, veď je predsa prítomná takmer vo všetkých potravinách rastlinného pôvodu, ale netreba to s ňou zase preháňať.

    V tejto súvislosti by som ešte upozornil na jednu vec - aby kyselina fytová znížila vstrebateľnosť železa, zinku, horčíka a vápnika, musí s nimi prísť do kontaktu. Takže keď ráno zjete jedlo s jej vysokým obsahom, neznamená to, že sa Vám nevstrebú tieto prvky ani z večere. Vždy sa to týka len toho, čo príde naraz do žalúdka.

    obilie
    Lepok

    Alebo glutén - v súčasnosti veľmi diskutovaná téma. Momentálne sa zdržím akýchkoľvek komentárov o ňom, snáď mu časom venujeme samostatný článok. Je to zmes zásobných proteínov - tým pádom sa v procese aktivácie semena prestavuje na iné bielkoviny a to znamená, že sa jeho obsah znižuje a postupne klesá k nule. Preto napr. mladá naklíčená pšenica alebo fermentované druhy obilnín, obsahujúce pôvodne lepok, ho vo výsledku už obsahujú len minimum alebo žiaden.

    Zhrnutie pozitívnych aspektov namáčania/nakličovania

  • odbúranie enzýmových blokátorov (zvýšenie dostupnosti živín)
  • rozpad zásobných makronutrientov na základné zložky (uľahčenie trávenia)
  • zníženie obsahu či odbúranie antinutrientov (zvýšenie dostupnosti živín)
  • nárast obsahu prospešných látok - vitamínov, antioxidantov, enzýmov
  • prasknutie, prípadne úplné odpadnutie ochranného obalu, ktorý je väčšinou nestráviteľný aj po aktivácii
  • zmäknutie hmoty semena - ľahšia požuteľnosť
  • cícer po namočení
    Cícer po 24 hodinách namáčania

    Pre zaujímavosť - po naklíčení semien kidney beans (po našom asi červená fazuľa), dochádza k nasledovnému zvýšeniu obsahu živín (podľa wiki):

  • bielkoviny - 1.7x viac
  • vitamín C - 80x viac
  • thiamín (B1) - 6x viac
  • riboflavín (B2) - 11x viac
  • niacín (B3) - 13x viac
  • pyridoxín (B6) - 2x viac
  • foláty - 1.4x viac

  • Dané hodnoty nemusia byť úplne presné, ale pre predstavu bohato postačujúce.

    Z pohľadu delenej stravy vyplýva ďalšie pozitívum. Strukoviny sa vo väčších množstvách trávia horšie už len kvôli tomu, že obsahujú zároveň veľa zložených sacharidov aj bielkovín. Pridanie orechov či olejnatých semien k ovociu je zase chutná kombinácia, ale zbytočne sa tým brzdí strávenie ovocia. Namáčanie to všetko do veľkej miery rieši, pretože vďaka rozloženým makronutrientom už tráviaci proces nemá veľa práce.

    Praktické hľadisko

    Ako všetky tieto pozitíva namáčania uviesť do praxe? V prvom rade potrebujeme semienka, orechy, strukoviny či obilniny v ich surovom nespracovanom stave. Pražené mandle môžete močiť koľko chcete - akurát tak zhnijú alebo možno skvasia. :D

  • Dá sa použiť akékoľvek celistvé semeno, ktoré neprešlo tepelnou úpravou - z bežne kúpiteľných v obchodoch napríklad mak, ľan, pšenica, nelúpané konope, šošovica, cícer, ... toto sú vlastne plne funkčné semená, takže v správnych podmienkach môže ich namočenie prerásť do klíčenia až plnohodnotnej rastliny.

  • Ďalej je možné použiť mechanicky lúpané semená - napríklad natural lúpaná slnečnica, svetlá lúpaná pohánka, ... tieto sú síce zbavené ochranného obalu, ale prvotné fázy chemických zmien namáčania sa v nich tak či tak udejú - a dokonca, ak nie sú veľmi poškodené (obúchané, polámané), tak stále môžu plnohodnotne vyklíčiť.

  • A taktiež sa dajú použiť aj fragmenty semien - napríklad vlašské orechy ťažko vylúskate tak, aby ste jadro nepolámali na niekoľko kusov. V takejto podobe už nebude síce schopné vyklíčiť, ale opäť prvotné fázy aktivácie živín prebehnú aj v týchto fragmentoch.
  • cícer po namočení
    Chia (šalvia hispánska) vytvára rôsolovitú ochrannú vrstvu už po pár minútach namočenia
    Pri akých semenách je už namočenie zbytočné?

  • Všetky, ktoré boli na dlhšiu dobu vystavené teplotám nad cca 42 °C (čo je hranica, kedy dochádza k deaktivácii bielkovín). To znamená všetky tepelne lúpané (prichádza mi na um len hnedá pohánka) a všetky varené, pečené či pražené (pražené arašidy, mandle, tekvicové semienka, ...).

  • A taktiež tie, ktoré boli príliš mechanicky poškodené a dlho po poškodení skladované. Napríklad taký mletý mak - keby sa namočil okamžite po pomletí, možno by nejaký zlomok aktivácie nastal. Po niekoľkých týždňoch v sáčku už ale od neho nič nečakajte. Alebo hladká múka akéhokoľvek pôvodu - fragmenty sú už príliš malé na zachovanie nejakej aktivity. Možno hrubozrnná krupica by trošku "ožila" ...
  • orechy pred a po namočení
    Mandle a vlašské orechy pred a po 24h namočení

    No a to je viac-menej všetko, čo potrebujete vedieť. Jednoducho zoberiete to, čo chcete namočiť, nasypete to do vhodnej nádoby a zalejete vodou. Na druhý deň zjete. :D Samozrejme, existuje nespočetné množstvo návodov pre konkrétne druhy semien - rôzne časy namáčania, priebežné vymieňanie vody, sušenie po namočení a podobne. My k tomu pristupujeme tak trochu z lenivejšieho hľadiska :D - všetko namáčame na +/- 24 hodín, namočené skladujeme pri izbovej teplote, na konci (pred použitím) dôkladne prepláchneme. A ak si náhodou spomenieme, tak vodu vymeníme aj priebežne. :D To znamená, že to, čo chceme jesť zajtra na večeru, namočíme dnes večer. V princípe tento úkon trvá možno dve minúty, takže pohoda, akurát na to treba myslieť dopredu. Na viac než 24 hodín zvykneme namáčať iba fazuľu - tú aj na 48 hodín. Vyslovene vyrasteným klíčkom (nakličovaným zvyčajne 3-5 dní) veľmi neholdujeme - skúšali sme, no naše "telo si ich nepýta".

    Aby ste však boli v obraze - 24 hodín je už dosť času na aktiváciu všetkých pochodov, odbúranie antinutrientov a pod. Ale zároveň je to pri teplotách okolo 20 °C ešte krátka doba na to, aby sa v namáčanej zmesi rozbehli aj nežiadúce procesy - kvasenie, plesne, ... jednoducho, namoč a zabudni. Ak však chcete namáčať dlhšie, prípadne prejsť až do štádia klíčenia, je už treba dávať pozor na vhodné podmienky - vodu priebežne meniť, po objavení sa náznakov korienkov zliať úplne a nechať semienka len vo vlhkom prostredí s prístupom vzduchu. Taktiež, ak je horúce leto a máte v izbe práve 30 stupňov, treba dbať na častejšiu výmenu vody už po pár hodinách - ono to totiž v takom teple celkom rýchlo kvasí. :D

    Ak Vás predsa len zaujíma presnejší postup nakličovania:

  • bonvivani.sk
  • www.zelenejablko.sk
  • www.ezopress.sk
  • www.strava.sk
  • Namáčanie/nakličovanie semien je jednoduchý a lacný spôsob, ako zvýšiť obsah a využiteľnosť živín v našej potrave. Taktiež zlepšuje stráviteľnosť, čo môže padnúť vhod (nielen) ľuďom s tráviacimi ťažkosťami - ak Vám napr. po suchých orechoch býva ťažko či zle, ich namočenie by mohlo pomôcť. Vyskúšajte a možno sa namáčanie stane Vaším denným rituálom. :)

    Ďalšia čitba k tejto tématike (všetko v angličtine):
    www.ncbi.nlm.nih.gov
    www.notulaebotanicae.ro
    Hryzka so zľavou
    Objednajte si aktivovanú naturálnu bezlepkovú zmes Hryzka so zľavou 5% s použitím zľavového kódu.
    Facebook
    Instagram

    katka.janurka
    Instagram
    Komentáre:
    20-11-2016 18:50

    Ďakujem za objasnenie aj za peknú stránku...rada sa sem vracam..nech sa Vám obom darí !
    Informovať ma o nových komentároch
    © 2018 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová