A vedeli ste, že vegánska strava môže škodiť planéte viac ako jedenie mäsa?

Autor: Petrík Dátum: 31.1.2015 Zobrazenia: 1749 x
prasiatka v čapiciach

Nedávno som v rádiu zachytil bombastický titulok - A vedeli ste, že vegánska strava môže škodiť planéte viac ako jedenie mäsa? Zbystril som pozornosť, že reku, kto aký skvelý nápad zase dostal. V príspevku sa rozoberalo, že niekto niekde vypočítal, že keď porovnáme ekologickú záťaž spojenú s pestovaním šalátu (skleníky, voda, skladovanie, chladenie, preprava, ...) s produkciou slaniny (chov prasiat a ich následné zabitie, skladovanie, preprava, ...) a prepočítame to celé na energetickú hodnotu, ktorú človek konzumáciou môže získať, vyprodukuje 1 kJ zo šalátu 3-krát viac skleníkových plynov ako 1 kJ zo slaniny. Pôvodné články sú zrejme toto a toto.

listový šalát

Po vypočutí som sa nad tým zamyslel a uznal som, že takto postavená úvaha môže mať niečo do seba a vedel by som sa s ňou stotožniť. Dalo by sa polemizovať, či je správne číslo 3-krát viac, či to nebude náhodou len 1,2-krát viac alebo dokonca 5-krát viac ... čo ale len odvádza od pointy. Tou je po prvé - že takéto zistenie je totálne vytrhnuté z akéhokoľvek kontextu či širšieho pohľadu a za druhé - v médiách je prízvukovaný len bombastický titulok. Ľudom to rádio potom hučí ako podmaz a podprahovo im sugeruje názor - ktorý potom 90 ľudí zo sto bezmyšlienkovite zopakuje.

Asi týžden po prvom príspevku som v tom istom rádiu zachytil ďalší - opäť podobný titulok, akurát teraz to bol rozhovor s nejakým "odborníkom". Veľmi okrajovo spomenuli pôvodnú štúdiu a potom sa to už celé nieslo v duchu že živočíšnu výrobu treba, lebo by to tu celé zarástlo trávou a podobne. Na rozdiel od prvého príspevku to už aj po zamyslení postrádalo zmysel (teda okrem reklamy živočíšnej výroby). Ďalší ľudia v mojom okolí na to priamo nereagovali, možno ani nepočúvali, ale do podvedomia sa to určite vrylo (tak, ako si po pár dňoch začnete pohmkávať pesničku, ktorú neznášate a často ju odniekiaľ počujete).

No a potom - nevravím, že následkom len tohto jedného prípadu - počúvame dookola tú istú pesničku. "A vy zjete celú bedničku banánov dovezenú cez celý svet!" "Mne stačí 100 g slaniny a vy musíte zožrať 2 kilá." "Drahí vegáni, rastliny sú to jediné, čo na Zemi produkuje kyslík, tak ich láskavo nejedzte." A podobne. A aj od rozumných a vzdelaných ľudí. Ľudia, prosím Vás, spojte si znalosti, ktoré určite máte a zamyslite sa nad najzákladnejšou otázkou - tokom energie na Zemi.

slnečná energia absorbovaná rastlinami

Drvivá väčšina energie, ktorú využíva biosféra na Zemi (vrátane človeka) pochádza zo Slnka. Slnko svieti na Zem a rastliny v procese fotosyntézy túto energiu ukladajú do chemických väzieb - a tým vytvárajú organické zlúčeniny ako sacharidy, tuky či bielkoviny. Uloženú energiu buď využijú samotné rastliny na svoj rast či tvorbu semien, alebo živočíchy, ktoré tú-ktorú rastlinu spráskajú. Iné živočíchy zase zjedia tie bylinožravé živočíchy a energiu z raslín tak získajú sprostredkovane. No a väčšina tejto energie po prechode rastlinami a zvieratami skončí v podobe rozptýleného tepla - teda tak, ako by bola priamo zo Slnka, keby nebola zachytená rastlinami. Bodka. Teda celá biosféra a jej činnosť je len akýsi medzistupeň pri rozptyle energie zo Slnka.

A konečne sa dostávame k pointe tohto článku - konzumácia živočíchov bude vždy menej efektívna ako konzumácia rastlín z pohľadu zachytenia energie Slnka. Prečo? Lebo ten nebohý živočích v konečnom dôsledku celý svoj život konzumoval rastliny a z nich si vystaval vlastné tkanivá a z nich získaval energiu na svoj pohyb a život. Čiže energia získaná konzumáciou jeho tkanív je len prenesená energia z rastlín, plus k tomu treba prirátať VŠETKU ďalšiu energiu, ktorú daný tvor za svoj život premenil.

mláďatá drozda

Z predošlého opisu to môže byť trochu nejasné, preto príklad: Aby sme sa držali slaninovej tématiky - úbohé, doma vychované prasa. Keďže nepoznám presné postupy chovu a kŕmenia, vychádzam odtiaľto a odtiaľto - chov v trvaní cca 7 mesiacov od narodenia a denné kŕmenie v priemere 1,7 kg obilnín, 5 kg zemiakov a odporúčaný 1,5 l mlieka či syrovátky nahradíme povedzme 0,5 kg sóje (keďže sa bavíme o rastlinách). Po vynásobení 357 kg obilnín, 1050 kg zemiakov a 105 kg sóje za sedem mesiacov. A výsledok? 110 kg prasa, z ktorého je vo výsledku 70 kg mäsa a tuku? (60 kg? 80 kg? - naozaj neviem) Jasné, že hodnoty sú čisto orientačné, ale zhruba 1,5 tony vysokoenergetickej rastlinnej potravy vs. 70 kíl živočíšneho produktu hovorí samo za seba. Ani nehovoriac o tom, že prasa takto priberá cca 0,7 kg denne s nedostatkom pohybu, takže o nejakom "zdravom produkte" nemôžeme ani uvažovať.

pšenica

Iná úvaha - každý živočích využíva veľkú časť potravy, ktorú skonzumuje, na svoj vlastný pohyb, metabolizmus, zabezpečenie životných funkcií. Len mizivá časť sa využije na stavbu vlastných tkanív či budovanie tukových zásob. Pozrite sa sami na seba - denne skonzumujete koľko? 8000 kJ? 10000 kJ? A ak máte vyvážený príjem a výdaj - nepriberiete ani gram. Všetka táto energia sa premení v konečnom dôsledku na teplo. Deti, ktoré rastú, skonzumujú možno aj 12000 kJ, ale na svoj rast využijú povedzme 1000 kJ a zvyšok ide do tepla. Preto je vždy konzumácia rastliny efektívnejšia ako konzumácia živočícha, ktorý v konečnom dôsledku zase len jedol rastliny a drvivú väčšinu energie z nich za svoj život premenil na teplo.

Uznávam - uvedené tvrdenie je opäť vytrhnuté z kontextu, pretože sa vzťahuje len na prechod energie Slnka biosférou. Neberie do úvahy efektivitu rastlín pri zachytávaní slnečného žiarenia - tá môže byť rozdielna u jednotlivých druhov. Neberie do úvahy ani to, do akej formy rastliny energiu ukladajú - tá, čo je uložená napríklad v senemách kukurice je asi pre živočíchy prístupnejśia ako tá, čo má v sebe drevo bambusu. Takisto nepočíta s tým, že teplokrvné živočíchy majú za svoj život väčšiu energetickú "spotrebu" ako studenokrvné - preto, ak by som vnímal živé tvory ako "moju vec na jedenie", tak je efektívnejšie chovať rybu ako prasa a ešte efektívnejšie je chovať hmyz. No a už vôbec neráta s tým, akým spôsobom ľudstvo pestuje rastliny a chová zvieratá - hnojivá, skleníky, šľachtenie, hon za výnosom, prevoz, skladovanie, chladenie, distribúcia, ...

lúčny koník

Preto, ak vezmeme do úvahy tieto faktory, môže pri úzko stanovených podmienkach - napríklad slanina vs. šalát na kJ - vyjsť z hľadiska ekologického dopadu/uhlíkovej stopy (carbon footprint) horšie rastlinná strava. ALE! To prasa bolo odchované nie na šaláte, ale na vysokoenergetickej rastlinnej potrave (ak malo šťastie a nedostalo do koryta pomleté zvyšky svojich predkov) a táto rastlinná strava mohla byť poskytnutá priamo danému vegánovi, aby "nemusel denne zjesť 6 kíl šalátu" a "zaťažiť tak planétu viac ako na slanine". :D Nepoznám ani jediného vegetariána či vegána, ktorý by denne zjedol viac ako pár sto gramov šalátu (a väčšina ani toľko), keďže prevažnú časť bezmäsitej/neživočíšnej stravy tvoria energeticky hodnotné potraviny ako napr. ovocie (banány, datle, ...), obilniny (pohánka, kukurica, pšeno, ...), strukoviny (cícer, šošovica, ...), škroboviny (zemiaky), orechy, semienka - a koreňovú a listovú zeleninu (šalát) používame na spestrenie chutí či doplnenie minerálov. Práve z tohto dôvodu je porovnávanie slaniny vs. šalátu ako smerodajného ukazovateľa uhlíkovej stopy absolútne vytrhnuté z kontextu. Ak by sa totiž porovnávala slanina napr. s kukuricou, tak by to dopadlo určite inak.

Takže záverom - AKÝKOĽVEK živočích, akokoľvek efektívne bol kŕmený či vyšľachtený, za svoj život MUSEL skonzumovať nepomerne viac energie na svoj rast a život v porovnaní s energiou, aká sa dá získať konzumáciou jeho tkanív. To znamená, že konzumácia živočíšnych produktov vždy bude vo výsledku znamenať viac (oveľa viac) skonzumovaných rastlín oproti tomu, keby boli konzumované priamo rastliny - so všetkým, čo k tomu prináleží: zabratá pôda, použitá voda, hnojivá, transport, uskladnenie, ...

Preto, ako už nie raz, apelujem nie na to, aby sa teraz zrazu všetci stali vegánmi zo dňa na deň, ale na to, aby sa ľudia zamýšľali nad svojimi názormi, spájali a využívali svoje skúsenosti a poznatky - a hlavne uvažovali nad tým, čo svojimi činmi a prostriedkami podporujú. A výsledná myšlienka sa nemusí úplne zhodovať s našou (pretože pravda je čisto subjektívna záležitosť), ale bude vystavaná na niečom, čo v danom človeku je a nie je len podprahovo masovo vsugerované - hoc aj pod hlavičkou "odborníci tvrdia". Ďakujem.

K téme ešte odporúčam aj video RawDcéry - Nikolety Kováč, Raw Mother&Daughter.
Zaujímavosti
Facebook
Instagram

katka.janurka
Instagram
Komentáre:
Informovať ma o nových komentároch
© 2018 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová