Výnimočná patentovaná zmes aktivovaných bezlepkových obilnín, orechov, semienok, ovocia goji a vlákniny psyllium. Je aktivovaná, bezlepková, zásaditá, naturálna - 100% RAW. Kompletný zdroj informácii o HRYZKE je na www.hryzka.sk. Jednoducho povedané výživné, chutné a zdravé raňajky pre celú rodinu.

Pri použití zľavového kódu TNJK01 budeš mať pri každom nákupe HRYZKY cez e-shop zľavu 5%. Je časovo neobmedzený a platí aj pre opakované nákupy. Pri objednávke je potrebné zadať kód do kolonky "Uplatniť zľavový kód" a kliknúť na tlačidlo "Prepočítať".



do e-shopu  

Som zdravý, jedlo nepotrebujem riešiť

Autor: Katka Dátum: 29.1.2015 Zobrazenia: 1742 x

zdroj - internet

Je to v podstate len pár rokov dozadu, keď som ako dieťa mohla zjesť takmer čokoľvek. A v akomkoľvek množstve. Na raňajky 8 vyprážaných chlebov vo vajci so syrom a šunkou, na obed 2-3 taniere grískovej kaše s maslom, medom a kakaom, na večeru rybacie pomazánky s hŕbou pečiva - a pomedzi s malými obmenami cereálie s kravským mliekom, kura s ryžou, vyprážané rezne so zemiakovou kašou, biele rožky s maslom a šunkou a nejaké tie dobošky či koláče, v školskom bufete sem-tam čipsy alebo čokoláda. Z Petríkovho rozprávania viem, že ma v množstvách jedla ešte ďaleko predčil (30 veľkých pirohov s bryndzou a slaninou, ...) a o vhodných kombináciách tiež nemohla byť reč - samé sacharidy zmiešané s tukmi, vyprážané mastné jedlá, pomedzi rafinovaný cukor, veľa soli a vysokospracované potraviny. Zeleninu som obchádzala na kilometre a z ovocia som "ublížila" pravidelne iba 1-2 banánom. No napriek tomu som v detstve nepociťovala žiadne problémy s trávením, nerobilo mi problém hneď po dojedení ísť niečo robiť. Nepotrebovala som si po jedle (ktoré nám má v prvom rade dodať energiu a výživné látky na ďalšie fungovanie a regeneráciu tela) oťapnutá ľahnúť a pol hodinu to "rozdýchať". Alebo si po ňom rovno na 2-3 hodiny zdriemnuť a zobudiť sa s kŕčmi v bruchu a "suchotami a kyselinou" v ústach. Veru nie, bola som plná energie a ľahkosti. Zdravotne ma síce pravidelne trápilo zahlienené boľavé hrdlo, zelené sople či vyrážky na tvári a chrbte (dnes už mám odsledované, ktoré potraviny a okolnosti mi to spôsobovali a tieto problémy nemám) - no inak som na tom bola v pohode a pocitovo relatívne zdravá. A to som sa vyhýbala aj športovaniu ako čert krížu a škola bola pre mňa veľký stres.

Ako "starneme", v takejto kombinácii stresu, zlého stravovania a malého množstva pohybu začneme mať veľmi rýchlo zdravotné problémy - buď krátkodobé prepuknutia chorôb alebo častokrát i vážne, rokmi sa vlečúce ťažkosti. Myslíme si, že necítiť sa po všetkých stránkach dobre je normálne a "ide to s vekom", sme presvedčení, že prichádzajúce zdravotné problémy už nedokážeme zmierniť či dokonca úplne zvrátiť, a tak im nevenujeme pozornosť a svoje úsilie. Veď nejaká zázračná tabletka alebo doktori to snáď vyriešia. (Áno, existujú aj zdravotné problémy a stavy, s ktorými sa už naozaj nedá nič alebo veľa urobiť, no mám zato, že takýmto stavom sa dá vo veľa prípadoch predísť dlhodobou prevenciou - zdravou stravou, pohybom, vyhýbaním sa stresu, pobytom v prírode a na čerstvom vzduchu, smiechom, radosťou, s rodinou a dobrými priateľmi, ... A vlastne prečo píšem "prevencia"? Veď predsa viesť spokojný, naplnený a aktívny život s dostatkom kvalitného zdravého jedla, čistého prostredia, pohybu a sebarealizácie by malo byť normálne a samozrejmé pre každého z nás. A my si túto predstavu kladieme na akýsi nedostupný piedestál ideálnosti, ktorý "bežný človek" nemôže dosiahnuť?).


zdroj - internet
S akými názormi sa stretávam

Ak s niečím vo svojom živote nie sme spokojní, pokúsme sa to zmeniť. Môžeme to dokázať. Nesnažme sa samých seba uchlácholiť niektorými nasledovnými argumentami, ktoré počujem pomerne často:

"Ja som úplne zdravý, nepotrebujem tieto veci vôbec riešiť." - Je super, ak je (väčšinou ešte mladý) človek zdravý aj bez "väčšej námahy" a môžem takému úprimne gratulovať, no nie všetci si už s telom môžeme "robiť, čo chceme" bez okamžitých následkov. A čo ma nepáli dnes, o týždeň môže rovno horieť. Ak budem k sebe ľahostajná v 20-tke, tak si v 50-tke zarobím na súvisiace zdravotné problémy a deti sa o mňa budú musieť neskôr postarať. Len vyhrotený príklad, no je jasné, že svojím zdravím a šťastím ovplyvňujeme nie len kvalitu a dĺžku svojho života, ale aj kvalitu života našich najbližších ľudí v ich prítomnosti i budúcnosti. Ak sa tak veľmi snažíme honobiť majetky a peniaze pre naše deti, aby mali "dobrý život", prečo sa nesnažíme honobiť aspoň pre ne aj naše zdravie (ak už nie pre seba)? Veď ja len tak ... :-)

"Načo sa budem o niečo snažiť, keď aj tak ..." - napr. som sa viac krát stretla s názorom "Načo mám jesť viac zeleniny a ovocia, keď sú aj tak všetky z obchodov striekané bordelom a pesticídmi a vlastnú záhradu nemám, zbytočne sa teda budem snažiť." - nuž, aby sme prežili, niečo predsa len jesť musíme a ak sa tak veľmi bojíme pesticídov, tak aj práve preto by jednoduchá rastlinná strava mala tvoriť čo najviac z nášho jedálnička. V prírode totiž funguje kumulácia škodlivín a nič nie je oddelené. V množstve škodlivín prijatých do tela je totiž rozdiel, či zjeme postriekané jablko alebo kus hovädzieho mäsa z obchodu (keďže kravku vykŕmili zase len tými istými pesticídnymi rastlinami, ktoré sa tak bojíme jesť. Akurát že ona ich za svoj život (kým ju porazia), zje oveľa viac ako človek, časť z nich sa v jej tele uloží a teda takýmto mäsom príjmeme aj ďaleko viac "sprostredkovaných" škodlivín. Nehovoriac o antibiotikách a podobne. A ak sú živočíšne produkty súčasťou takmer každého nášho jedlo počas dňa, tých škodlivín sa za x rokov veru nazbiera.) Je potrebné, aby sme rozmýšľali komplexne. Ak sa stane katastrofa v Amerike, bude to mať dopad aj na Európu. V Japonsku havaruje ropný tanker, na Slovensku to bude mať dopad na kvalitu vôd, atď. Každá akcia vyvolá reakciu, každá snaha má cenu a následky si ponesieme všetci za seba. Počula som už aj argument "Načo budem chodiť do hôr, keď už aj tam je znečistený vzduch ..." Nuž, jedine pre srandu králikov, čo Vám poviem. :-) Je mi jasné, že podmienky vo svete už nie sú 100%-né ani čo sa týka čistoty prostredia, ani kvality potravín, ovzdušia, vôd, ... iste. Ale kvôli tomu netreba na všetko rezignovať a zhniť doma na gauči s kebabom v ruke. :-)

"A moja babka sa dožila 101 rokov o pálenke a slanine, tak zdravá strava zjavne nie je veľmi dôležitá ..." - super argument, no znova chýba komplexný pohľad. Áno, vpohode dokážete vykryť nie celkom vhodnú stravu, ak celý deň vykonávate fyzicky náročnú prácu, jete striedmo, mäso máte "v nedeľu na obed", stravujete sa z veľkej časti domácimi potravinami zo záhrady a vlastných zvierat, nemáte prístup k vysokospracovaným potravinám, ste veľa vonku a nevysedávate za počítačom ... A mohli by sme pokračovať, staršie generácie jednoducho viedli oproti nám rozdielny spôsob života a za odlišných podmienok, nemá význam to porovnávať. Ak aj zdedím tuhý korienok po babičke, nebude mi to veľa platné, ak sa o seba nebudem po všetkých stránkach starať a tento genetický dar si nebudem vážiť. :-)


zdroj - internet
Pohyb je život

Viete čo? Strava-nestrava, no pravidelný pohyb urobí fakt veľmi veľa, možno i najviac. Stačí sa pozrieť na vášnivých športovcov. Je jedno či behajú, chodia na turistiku, plávajú, bicykľujú ... ich aktívne telo s prehľadom "prežije" aj dlhoročné návaly nevhodnej stravy. Výkony, ktoré podávajú, naučia telo všetko zužitkovať na maximum. Nie je nič výnimočné vidieť na ultra maratónoch (behy dlhšie ako 50 km, väčšinou 100 a viac km), že bežci jedia dokopy čipsy, nutellu, pizzu a pritom podávajú neskutočné výkony. Tam už je síce na mieste zamyslieť sa, či ich výkony sú také ohromné práve VĎAKA alebo NAPRIEK ich spôsobu stravovania a ak napriek, či by boli ešte o niečo lepší, ak by riešili k tomu všetkému aj zdravú stravu. Každopádne je to tak, že športovci a aktívni ľudia majú z polovice vyhraté. :-) Mám rada, keď prídem na horskú chatu a vidím tam kopu vyšportovaných dobre stavaných šľachovitých ľudí s múdrymi vráskami okolo očí. Ich tváre vyžarujú iskru, spokojnosť, skúsenosti a zážitky, ich telo si pamätá tú námahu. Zo zdravej ponuky jedál v chatách to veru nie je, lebo to sú samé fajnovosti, klobásky, rezne, syry, koláče, halušky, ... Ja si tiež po poriadnom behu v horách môžem dovoliť "zjesť aj koňa" a zle mi nebude, telo pracuje na plné obrátky. No ak v daný deň nič fyzicky nerobím, musím si dávať na jedlo pozor. Jednoducho, pohyb výrazne podporí zdravie a v kombinácii so zdravou stravou môžeme byť rovno supermani. :-)


zdroj - internet
Telo, ďakujem Ti

Vrátim sa ešte trochu k deťom - žasnem totiž, ako je možné, že ich telo tak veľa vydrží? Lebo sú mladé a ešte nemajú za sebou desiatky rokov "hrešenia" a nevšímavého zaobchádzania s vlastným telom? Hlavne na mladých ľuďoch vidieť, čo všetko naše telá dokážu zvládnuť a uniesť - počnúc nevhodnou stravou, sedavým spôsobom života (v škole, v práci, doma) a nekončiac obdobím puberty, kedy sa veľa z nás rozpije, rozfajčí a možno i horšie. Napriek tomu telo funguje a snaží sa neustále napravovať naše škody. Primárnou snahou každého žijúceho organizmu je zachovať si Život, za každú cenu a v rámci podmienok. Všetky dostupné prostriedky využiť na opravu starého a vytvorenie nového, na úroveň 100% možnej prosperity. Zdravie je jediný rovnovážny stav, choroba je vybočenie zo Života. Tieto podmienky a prostriedky môžeme my sami z veľkej časti ovplyvniť a nehádzať si tak zbytočné kamene do cesty. Veď telo máme len jedno a nech vyzerá akokoľvek, je úžasné. Všetko môžeme zažívať, cítiť, vidieť, počuť, ... len vďaka nemu. Dokonalosť, no nie? Tak si ho vážme, ďakujme mu a ľúbme ho. Ja sa o to rozhodne každý deň pokúsim.

Záverom

Vykašlime sa na výhovorky - na tie, ktoré hovoríme okoliu a aj na tie, ktoré si namýšľame sami pred sebou. Prepáčte, no iba sa zvykneme klamať vo svojej pohodlnosti. Vykašlime sa na to, že "nemáme čas" s niečím pozitívnym začať - čas je, záleží len ako si ho efektívne rozvrhneme a aké sú naše priority. Zabudnime na tvrdenie, že "sme už moc starí" (ešte moc mladí, moc obojakí), aby sme niečo dokázali zmeniť. Sme tvory návykov a zlozvykov. Budujme v sebe nové pozitívne návyky. Zo začiatku sa trošku premôžme a potom to pôjde aj samo. Sľúbme si, že dnes urobíme niečo len pre seba. Hoci len maličkosť. A každý ďalší deň tiež. To, čo nám prináša radosť a po čom skutočne túžime. Nikdy nie je neskoro ísť samému sebe v ústrety, hoci len malými krôčikmi. Veď ono sa nám tie kilometre nazbierajú. A keď sa po čase pozrieme do pomyselného zrkadla, nebudeme veriť, aký kus cesty sme cupkajúc zvládli. :-)

Majte sa výborne na ceste za krajším zajtrajškom,

Katka
Hryzka so zľavou
Objednajte si aktivovanú naturálnu bezlepkovú zmes Hryzka so zľavou 5% s použitím zľavového kódu TNJK01.
Facebook
Instagram

katka.janurka
Instagram
Komentáre:
14-02-2015 09:37

trefa!!! zla strava a stres ma dohnali k problemom, ktore teraz ako 51 ročny mam. V sučasnosti po 4 rokoch skusania zdravej stravy a ustálení jej jedálnika sa dúfam vrátim do normálneho života....
14-02-2015 09:47

Pri zlej strave a strese mi nepomohlo, že som športoval a behal po horách. Zdravá strava je veľmi dôležitá, preferujem koreňovu zeleninu aj na ukor ovocia
16-02-2015 08:52

Ahoj laco - súhlasím s Tebou, s narastajúcim vekom už ani ten pravidelný pohyb nemusí človeka vytrhnúť z biedy (aj keď výrazne oddiali a zmierni následky), pokiaľ sú ostatné aspekty v živote v rôznej miere dlhodobo zanedbávané. V mladosti niekomu ani ten pohyb netreba (alebo si to aspoň myslia), väčšine k ako-takému zdraviu stačí, ale ono si nás to nakoniec aj tak všetkých skôr či neskôr dobehne. Radšej tieto veci riešiť prevenciou čím skôr, ako potom ľutovať o 10-20-30 rokov ... :-)
Informovať ma o nových komentároch
© 2018 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová