Výnimočná patentovaná zmes aktivovaných bezlepkových obilnín, orechov, semienok, ovocia goji a vlákniny psyllium. Je aktivovaná, bezlepková, zásaditá, naturálna - 100% RAW. Kompletný zdroj informácii o HRYZKE je na www.hryzka.sk. Jednoducho povedané výživné, chutné a zdravé raňajky pre celú rodinu.

Pri použití zľavového kódu TNJK01 budeš mať pri každom nákupe HRYZKY cez e-shop zľavu 5%. Je časovo neobmedzený a platí aj pre opakované nákupy. Pri objednávke je potrebné zadať kód do kolonky "Uplatniť zľavový kód" a kliknúť na tlačidlo "Prepočítať".



do e-shopu  

Trávenie makronutrientov - úvod

Autor: Petrík Dátum: 27.11.2014 Zobrazenia: 2820 x
Pre tento článok je k dispozícii aj mapa, ktorá uľahčuje orientáciu v súvisiacich a nadväzujúcich článkoch.
zobraziť mapu

V predchádzajúcej sérii článkov som rozobral jednotlivé makronutrienty v potrave – sacharidy, tuky a bielkoviny – z pohľadu ich chemickej štruktúry. Pre čitateľa, neznalého v danej oblasti, odporúčam najprv preštudovať predchádzajúce články. V tejto sérii by som rád objasnil, čo sa s makronutrientami deje v ľudskom tele od momentu vloženia do úst až po využitie v samotných bunkách tela.

Ako sa učí už na prírodopise základných škôl, za spracovanie potravy je v ľudskom tele zodpovedná tzv. tráviaca sústava.


tráviaca sústava človeka - zdroj: wikipedia
Tráviaca sústava sa skladá z nasledovných orgánov:

- ústna dutina
- hltan
- pažerák
- žalúdok
- tenké črevo
- hrubé črevo
- konečník

Spoločne vytvárajú tráviacu rúru, do ktorej ešte ústia veľké a malé žľazy. Tie malé sú obyčajne v stenách tráviacej rúry, tie veľké sú samostatné orgány:

- pečeň
- veľké slinné žlazy
- podžalúdková žľaza (pankreas)

Pozrime sa bližšie na úlohy jednotlivých častí tráviacej sústavy:

Ústna dutina – hlavná úloha je potravu mechanicky narušiť žuvaním a započať proces trávenia pridaním slín do sústa. Už tu dochádza k prvému štiepeniu škrobu pomocou enzýmu ptyalín. Ďalšia dôležitá zložka slín je mucín, čo je bielkovinová látka, uľahčujúca kĺzanie potravy. Stará múdrosť hovorí: „Dobre požuté je napoly strávené.“ Je to pravda, čím dôkladnejšie je potrava rozomletá, tým menej práce s ňou budú mať ďalšie časti tráviaceho ústrojenstva a tým viac živín sa z nej získa. Povedzme si úprimne, málokto z nás si dnes dá tú námahu a požuje jedlo poriadne ...

Hltan a pažerák – ich úlohou je dopraviť prehltnuté sústo do žalúdka. Tiež obsahujú žľazy, ktoré zvlhčia sústo pri prechode.

Žalúdok – je vakovitý dutý orgán. K jeho úlohám patrí mechanické a enzymatické spracovanie potravy. Dochádza tu k štiepeniu bielkovín na tzv. peptóny, čo sú fragmenty bielkovín skladajúce sa stále z pomerne veľkého množstva aminokyselín. Toto štiepenie má na svedomí enzým pepsín, ktorý však pre správnu funkciu potrebuje kyslé prostredie. Preto do žalúdka ústia aj žľazy, ktoré produkujú HCl (kyselinu chlorovodíkovú) a tým podľa potreby regulujú kyslosť v žalúdku. V malej miere tu začína prebiehať aj trávenie tukov (hlavne u detí), t.j. ich rozklad na glycerol a voľné mastné kyseliny pomocou enzýmu žalúdočnej lipázy. Hlavná úloha žalúdka v spracovaní tukov je ich mechanické oddelenie od zvyšku potravy. Rozklad sacharidov sa v žalúdku pozastavuje. Spracovanie potravy v žalúdku môže trvať od rádovo desiatok minút u ovocných štiav či tzv. ovocných monomealov (naraz len jeden druh ovocia) až po niekoľko (desiatok) hodín pri jedlách ako vyprážaný syr či kuracie nugetky z Mekáča.

Tenké črevo – je najdôležitejším vstrebávacím orgánom. Jeho dĺžka je 3-5 metrov, priemer okolo 3-4 cm. Jeho vnútorný povrch je nesmierne komplexný, celková plocha určená k vstrebávaniu živín vďaka tomu môže dosiahnuť aj 10 metrov štvorcových. Natrávená zmes zo žalúdka postupuje do prvej časti tenkého čreva, tzv. dvanástnika. Tu je potrebné znížiť kyslosť tráveniny, aby sa mohli štiepiť ďalšie makronutrienty. Na štiepenie tukov je potrebná nižšia kyslosť ako u bielkovín, na štiepenie škrobov dokonca musí byť prostredie zásadité.

Na to, aby sa mohli makronutrienty vstrebať do krvi, je potrebný ich rozklad na jednoduchšie časti. Všetky zložené sacharidy sa musia rozložiť na monosacharidy, tuky na glycerol a mastné kyseliny a u bielkovín je potrebný rozklad na aminokyseliny. Tieto produkty sú už potom dostatočne malé, aby mohli byť transportované cez bunkové steny. No a drvivá časť tohto rozkladu a vstrebania sa deje práve v tenkom čreve. Podrobnejšie rozpísané reakcie a potrebné enzýmy sú v tabuľke.

SacharidyTukyBielkoviny
ústaslinná amyláza (ptyalín):
štiepi škrob na dextríny
žalúdokžalúdočná lipáza (hlavne u detí)pepsín + HCl:
štiepi bielkoviny na peptóny
tenké črevopankreatická amyláza:
štiepi škrob na maltózu
maltáza:
štiepi maltózu na glukózu
laktáza:
štiepi laktózu na glukózu a galaktózu
sacharáza:
štiepi sacharózu na glukózu a fruktózu
pankreatická lipáza + žlč, črevná lipáza:
štiepia tuky na mastné kyseliny a glycerol
trypsín, chymotrypsín:
štiepi peptóny na peptidy
erepsín:
štiepi peptidy na aminokyseliny

Pozorný čitateľ by si už tu zrejme mohol položiť otázku – Ak sú na trávenie jednotlivých makronutrientov potrebné také odlišné podmienky, čo sa deje, ak konzumujeme v jednom jedle všetky naraz? Nuž deje sa niečo nasledovné – predstavte si, že zjete na obed klasicky polievku, rezeň so zemiakmi a na záver samozrejme zákusok. V ústach sa čiastočne natrávi škrob zo zemiakov, vstrebe sa malá časť jednoduchých cukrov zo zákusku. Celé to skončí nedôkladne požuté a pomiešané v žalúdku (mňamka, však? ). Žalúdok zaregistruje prítomnosť bielkovín z rezňa, tým pádom začne produkovať HCl a pepsín a celú zmes uzavrie v sebe na niekoľko hodín, kým nie je spokojný s úrovňou rozštiepenia bielkovín (asi sami uznáte, že bielkoviny z vyprážaného rezňa nebudú zrovna najstráviteľnejšie). Rozriedenie celej zmesi polievkou tomu tiež veľmi nepomáha. Za ten čas sa tuky mechanicky oddeľujú od zbytku. Ale čo chúďatá sacharidy? V žalúdku sa predsa netrávia, napriek tomu tam musia čakať na rezeň... no určite si na nich začnú pochutnávať rôzne kvasinky a baktérie, hlavne na tých cukroch zo zákusku. A za tých pár hodín tam určite stihnú roztočiť riadny žúr... Podotýkam, že doteraz telo nedostalo z tohto jedla prakticky žiadnu energiu, iba ju muselo vynaložiť na produkciu enzýmov. Na väčšinu ľudí po takomto „výdatnom“ chode príde ospanlivosť a musia si chvíľku ľahnúť/zdriemnuť. Prejde pár hodín, konečne sa ako tak rozštiepili bielkoviny. Celá zmes postupuje ďalej, už výrazne skvasená. Aby mohlo celé trávenie pokračovať, musí sa jej pH zmeniť na zásadité, na čo sú potrebné zásadité látky zo zásob tela. Až tu sa konečne začnú tráviť a vstrebávať sacharidy. Takisto aj tuky a bielkoviny. A telo konečne získava z jedla energiu (po x hodinách)! Hodnota celej zmesi je však už výrazne narušená žúrom mikroorganizmov. Princípy - čo s čím, prečo a kedy jesť - rieši tzv. oddelená strava, ktorej budú takisto venované samostatné články.

No ale aby sme dokončili tú tráviacu sústavu:

Hrubé črevo – väčšina živín sa vstrebe v tenkom čreve, do hrubého prechádza hlavne vláknina, nestrávené zvyšky makronutrientov, odpadové látky či mŕtve bunky. Už tu nie sú produkované žiadne tráviace šťavy. Dochádza tu ešte k vstrebávaniu vody, niektorých minerálov či vitamínov. Táto zmes je ešte spracovaná rôznymi fermentačnými a hnilobnými baktériami (preto je dôležité aj príjmom správnej stravy udržovať tieto populácie v stave priateľskom pre telo).

Konečník – koncová časť hrubého čreva. Jeho funkciou je zabezpečovať pravidelné vyprázdňovanie čreva.

V ďalších článkoch sa podrobnejšie pozrieme na trávenie a vstrebávanie jednotlivých makronutrientov.

Petrík
Pre tento článok je k dispozícii aj mapa, ktorá uľahčuje orientáciu v súvisiacich a nadväzujúcich článkoch.
zobraziť mapu
Hryzka so zľavou
Objednajte si aktivovanú naturálnu bezlepkovú zmes Hryzka so zľavou 5% s použitím zľavového kódu TNJK01.
Facebook
Instagram

katka.janurka
Instagram
Komentáre:
27-11-2014 14:42

Mňa by zajímalo, čo by ste odporučili baštiť (a kedy) tvorovi, čo pol dňa presedí na prdeli (s občasným výškovými výkyvmi na knižničnom rebríku) aby nebol poobede ako mechom švacnutý a kedy je najsamlepšie dodať dajakú fyzičnú aktivitu? Ďakujem za vyčerpávajúce odpovede, btw. tieto vaše matematičnie príklady ma uvádzajú do rozpakov
27-11-2014 16:35

Príklady dávajú zabrať aj mne, ale aspoň nám sem nebudú chodiť reklamné spamy na viagru :D ..

K otázke - Čo považujem za najhodnejšie jesť v prípade klasického všehojedálnička (nejaké to ovocie, zelenina, obilniny, mäso, mliečne, .. )

1. najlepšie je začať deň ovocím osamote, trávi sa najrýchlejšie a najskôr ti dodá energiu po zobudení - len tak do ruky, ovocná misa, ovocné smoothie, ... netreba sa báť množstva, ovocie má v sebe veľa vody, takže objemovo má síce veľa, no energeticky nie až tak (z 1 banánu alebo 2 jabĺk sa teda nenaješ do sýta)

2. po ovocí sa najrýchlejšie trávia škroby - zemiaky, ryža, obilniny, vločky, prípadne pečivo s jednoduchým zložením - takže napr. ešte k tým raňajkám je vcelku prijateľná kombinácia ovocie a napr. vločky, zaliate ryžovým (iným rastlinným) mliekom ... my zvykneme takto miešať ovocie s namočenou pohánkou (recept na pohánkovú jogobellu)

3. K obedu potom, v rámci možností, ak si brávaš jedlo z domu alebo ideš z práce do závodnej jedálne - kombinačne škroby so zeleninou - ryža, zemiaky, cestoviny, pohánka, ... so zeleninovou oblohou .. prípadne ešte aj strukoviny (šošovica), čiže rôzne prívarky, zeleninové polievky .. a vyhnúť sa jedlám s koncentrovaným tukom/bielkovinami ... čiže napr. v praxi poprosiť o väčšiu porciu zemiakov, bez mäsa/syru/...

4. A keď zvykneš jesť aj živočíšne potraviny (bielkoviny s tukmi), tak si ich dať až k večeri, keď už máš kľud a nepotrebuješ nejako výrazne aktívne fungovať - čiže napr. mäso na prírodno so zeleninou, orechy, syrové omáčky, zeleninové šaláty so syrom, semiačkami a olivami ... snažiť sa zase oddeliť od škrobov (nedať si k tomu zemiaky a pečivo)... Ako desiaty by som volila ovocie, ako olovranty semiačka/orechy.

V jednoduchosti začať vodnatejšími potravinami ráno a končiť ťažšími, mastnejšími potravinami večer. Za bežných okolností náš mozog funguje výlučne na glukózu, tak je dobré mu jej dopriať počas dňa dostatok v ľahko stráviteľnej forme (ovocie, škroby). A je mi jasné, že sem tam si dá človek aj nejakú horibilnú kombináciu alebo nejakú sladkosť/slanosť, tak to by som volila tiež k večeri, keď ti to už nevplýva tak do toho výkonu počas dňa (aj keď to zase ovplyvní výrazne energiu na ďalší deň .. )

No a s fyzickou aktivitou - čím viac, tým lepšie a zas záleží, ako tebe najviac vyhovuje časovo a fyzicky ... niekomu lepšie ráno na lačno, niekomu večer ... mne osobne sa najlepšie hýbe ráno na lačno, 2-3 hodiny po raňajkách alebo 2-3 hodiny po obede (ale jem do večere v podstate len ovocie, tak tie časové odstupy po jedle sa líšia od konkrétneho jedla) ... po večeri už nešportujem, nerobí mi dobrotu. :) A inak, aj v rámci sedavej práce sa dá kadečo vymyslieť - na stoličke sa dvíhať na rukách (cviky s vlastnou váhou), drepy, troška si poskákať, ponaťahovať sa ... záleží, či si sama v miestnosti alebo máš zhovievavých kolegov :D .. no a tak :) dopodrobna je to na dlhšie.
27-11-2014 20:33

Ďakovala za podnetnie nápady, skúsim aplikovať. Doteraz sa mi podarilo navyknúť tak, že sa posledný krát najem, keď prídem z práce (okolo pol 4), potom už nie a večer sa pred spaním idem prebehnúť. Zatiaľ sa mi darí aj vynechávať mäso - syr mi zatiaľ chutí, ale jogurty a mlieko ako také už nie.
28-11-2014 13:56

Tak to je super, že večeriaš už o pol 4, to ti stihne pekne pretráviť do večerného behu, aj spánok je potom lepší. :) Ja zvyknem naposledy jesť cca o 6 a spať chodím cca o 9-tej, tak tam večer už nejakú výraznejšiu fyzickú aktivitu nezmestím bez toho, aby som mala v ústach "kyselinu" po natriasaní nedotráveného jedla. Tak to večer nesilím, behať chodievam skôr tesne pred večerou (alebo na hory cez deň). So syrmi je to asi najťažšie zo všetkých živočíšnych potravín, takže postupne, uvidíš ako ti to bude vyhovovať. :)
Informovať ma o nových komentároch
© 2018 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová