Výnimočná patentovaná zmes aktivovaných bezlepkových obilnín, orechov, semienok, ovocia goji a vlákniny psyllium. Je aktivovaná, bezlepková, zásaditá, naturálna - 100% RAW. Kompletný zdroj informácii o HRYZKE je na www.hryzka.sk. Jednoducho povedané výživné, chutné a zdravé raňajky pre celú rodinu.

Pri použití zľavového kódu TNJK01 budeš mať pri každom nákupe HRYZKY cez e-shop zľavu 5%. Je časovo neobmedzený a platí aj pre opakované nákupy. Pri objednávke je potrebné zadať kód do kolonky "Uplatniť zľavový kód" a kliknúť na tlačidlo "Prepočítať".



do e-shopu  

Beh cez Hubalovú 2015

Autor: Katka, Petrík, Robo Zymberi Dátum: 15.3.2015 Zobrazenia: 2404 x
Beh cez Hubalovú - začiatok v lese
foto: Richard Kollár

V sobotu 14. Marca 2015 sa v obci Modra konal veľmi pekný pretek s upravenou dĺžkou 24 km a 830 m (pôvodne polmaratón) – prevažne terénny beh v náručí pohoria Malých Karpát, organizovaný pod záštitou MUFLON KROS o.z.. Mapu trasy nájdete TU. O tomto behu sme sa dozvedeli len asi 3 dni vopred, tak naša účasť bola vcelku logisticky a časovo zimprovizovaná. Ale podarilo sa a zúčastnili sme sa "od nás" traja – obe Janurčatá a náš "kamarát do behov", Robo. Tak si môžete prečítať report o tom, ako táto akcia prebiehala, rovno od všetkých troch. :) A pre tých z Vás, ktorí sa zaujímate aj o jedálničkovú stránku našej bežeckej prípravy - ako sme sa prestravovali pred, počas a po dobehnutí Behu cez Hubalovú, nájdete o tom samostatný podrobnejší článok TU.

Beh z pohľadu Katky

Dva dni pred samotným behom organizátori zverejnili fotku z aktuálneho stavu trate – napadlo 10 cm súvislej vrstvy čerstvého snehu v najvyšších polohách kopcov (a pritom vlastne nízkych – len cca 500-600 m.n.m.). Ajajaj! :) Toto som nečakala, keďže dolu už dávno po snehu nebolo ani pamiatky a na západnom Slovensku bol na horách sneh už len trochu, na slnku-odvrátenej strane, proste jar v plnom prúde. Bežecké návleky ostali zabudnuté v MT (kde sa vo Fatrách zrejme ešte nejaký čas využijú), no našťastie mi Robo pred behom doniesol a požičal svoje, také isté. Vďakaaa – dalo sa ísť síce aj bez nich, ale keď sa vrchom sype do topánky sneh, blatko, malé kamienky či pihľavé ihličie, nie je to veľmi príjemné a návleky proti tomu super pomôžu. Zaregistrovali sme sa a dostali ako darček aj magnetky pre šťastie (skupinové „jééééj“ :) ). Zoznámil a dal sa s nami do reči aj náš prvý oficiálny fanúšik januriek, ultrabežec Dalibor (veľké skupinové „jééééj“, ešte teraz som z toho rozcítená :D). Pred štartom sme sa trošku pochystali, poprechádzali, poskákali si a odbehli pár krát na WC, ako už býva zvykom a vlastne aj nutnosťou. :D Organizátori nás oboznámili s traťou – čaká nás blato, rozvodnené potoky, blato, voda, sneh, blato, sneh, ...?

Beh cez Hubalovú - Dalibor Nedeľka
Prvý oficiálny fanúšik janurky.sk :D - Dalibor Nedeľka - bežec, ktorý rozbieha vlastný blog o behu trailacademy.blogspot.sk

Cca o 10-tej ŠTART. Vybiehame po mierne stúpajúcej asfaltke, som kdesi v zadnej polovici bežcov. Čoskoro asfaltka končí a začíname sa ako hadík kľukatiť a stúpať užším chodníčkom – veľmi pekná lesná pasáž s machom porastenými kmeňmi stromov a veľkými skalami, pomedzi to tečúci malý potôčik. Ktorý sa zrazu nezdá až tak malý, keď ho musíme v priebehu pár minút asi 5 x priebežne preskákať cez klzké kamene/brvná, vyčnievajúce z vody. Niektorí sa aj pošmykli a spadli do potoka, auč. Ja to zvládam bez pádov a pokračujem ďalej do čoraz väčšieho sklonu svahu. Tu už miestami kráčame, pretože ideme ešte celkom „v rade“ za sebou, kým sa na trati postupne viac neroztrúsime a nemá pre mňa význam sa výrazne predbiehať hneď na začiatku do kopca. Hore na Zámčisku (krásny názov :) ) znovu miernejšie, no stále do kopca – bežím viac menej stále v okruhu rovnakej skupinky spolubežcov, máme zatiaľ podobné tempo. Asi tri ženy a päť mužov - predo mnou teta s hafušou, vedľa mňa pán s druhou hafušou – ale mi je fajn. My, ľud, spotene fufníme a psíci si idú len ležérnym krokom. :)

Beh cez Hubalovú - Katka prekonáva potok
Po mokrých skalách cez potok
foto: Richard Kollár

Rozbúrené rieky a moria sú už síce za nami, no za to pod nohami pribúda kvalitne snehu – a kde nie je sneh, tam sú požehnané tony blata. Mne to nejako neprekáža, pretože Inov-8 Baregripy sú presne na to určené, takže ma nešmýka – do kopca ma drží a z kopca môžem letieť. No vidím, že nie všetkým okolo sa ide tak ľahko, s hladšími podrážkami. Cca na 8. km pribiehame k najvýraznejšiemu stúpaniu trasy, takže znovu prevažne rýchlym krokom. Na to som z Fatier zvyknutá, tak predbieham v strmáku pár ľudí. Potom prichádzajú na rad blatko-sneho zbiehania, ktoré si užívam a podľa uplynulého času už tuším, že občerstvovačka nie je ďaleko. Ja síce od nej nie som „závislá“, pretože vody mám dosť a svoje čerstvé datle vyjedám priebežne po prvej hodine výkonu tiež – no viem, že trasa má mať 24 km a občerstvovačka je na 9. a 18. kilometri – trasa od 9. km vedie na Hubalovú a od nej sa vracia po tej istej trase na 18. km, kde sa oddeľuje - takže mám celkom predstavu, kde sa asi nachádzam a čo ma ešte čaká.

Beh cez Hubalovú - Katka v blate
Pred najstrmšou časťou behu
foto: Miso

Kúsok za občerstvovačkou sa napájame na striedavo mierne stúpajúco-klesajúcu (relatívne rovinatú) asfaltku, ktorá je miestami trochu rozbitá a štrková. Tu bežím o niečo pomalšie, pretože roviny, a hlavne tie asfaltové, mi veľmi nesedia. Začínam stretávať prvých bežcov, ktorí už idú späť. Prvá trojica mužov letí neskutočne. Prejde pár minút, nikde nikto. Neskôr skupinka bežcov s Petríkom a potom idú s odstupmi prvé tri super namakané ženy, aj fanúšik Dalibor :D a Robo – protidúci bežci nám rečnia milé povzbudivé slová a s „mojimi“ si aj tľapnem, akurát Robo mi uvalí riadnou silou, pačrev (preto som neskončila prvá, aby ste vedeli :D). S pár bežcami a jednou bežkyňou sa striedame v poradí. Tu na pevnej ceste mám výraznú nevýhodu s veľkými drapákmi na topánkach a snažím sa bežať po okraji cesty v hline alebo po zvyškoch snehu, nech si nezoderiem podrážku – no veľmi sa nedá. Na cca 14. km dobiehame k otočke a bežíme naspäť. Ja už vzývam všetkých terénnych bohov, nech ten monotónny asfalt skončí. S parťáčkou sa už hodnú chvíľu doťahujeme – raz jedna, raz druhá vpredu, čo je super, lebo sa potiahneme a zlepšíme čas. Konečne terén a znova občerstvovačka na 18. km. Nezastavujem, bežím dolu.

Beh cez Hubalovú - Katka v závere
"Súboj" na cca posledných 2 kilometroch
foto: Richard Kollár

Ostáva mi už len posledných 6 km a väčšinou dolu miernym kopcom, stúpania už len minimálne. Dostávam sa znova do krásneho machom porasteného lesíka so skalkami a balvanmi, cestička sa kľukatí pomedzi už menej zákerný potôčik, cez ktorý vedie viacero mostíkov, takže už nehrozia pády a zimné kúpanie. Stále bežím v skupinke, až na pár „vystriedaných členov“ v podstate od začiatku v tom istom zložení. Jeden psík je už ďaleko predo mnou a druhý za mnou. :) Dolu kopcom bežím rýchlo a v pohodičke, no na rovinkách a miernych stúpaniach už na mňa začína doliehať únava a spomaľujem – „vo vedení“ som vydržala asi 15 minút a striedačka, parťáčka je predo mnou a ku koncu lesa ju už nestíham dobiehať a získava niekoľko sekundový náskok. Vybiehame na asfaltku, asi posledných 500 m pred nami, ja zase v duchu kľajem a bežím po blatisto-trávnatom okraji, kde sa dá a kde nie, deriem podrážky. Na šprint to už u mňa nie je, nohy nechcú zrýchliť – posledných 6 km sa im zdá ako 10, ale nevadí. Ľudia povzbudzujú ako bežím cieľovou „zákrutou“, Petrík ma fotí a cieľ. :) Dalibor mi hneď podáva horúci čaj. Pecka, spokojnosť, endorfíny, maximálna radosť.

Beh cez Hubalovú - Katka v cieli
Pár metrov pred cieľom

Podarilo sa mi doraziť do cieľa s časom 2 hodiny 30 minút a 43 sekúnd - v kategórii všetkých žien na 6. mieste z 15 a v celkovom poradí 66. zo 103 bežcov. Väčšina účastníkov na tomto behu na mňa pôsobila dosť skúseným dojmom a mala som pocit, že som zo všetkých najmladšia :) - takže som so svojím výkonom veľmi spokojná, hlavne keď behávam ešte len cca 10 mesiacov. Trochu škoda toho asfaltového úseku, no inak príroda a prostredie krásne, dobre značená trasa, organizácia super, ľudia skvelí – proste na jedničku. Už len prezliecť do suchého a dožrať sa ovocia ako prasiatko. :)

Beh cez Hubalovú - Adam Lisý
Narazili sme aj na Bánoveckého makača - Adama Lisého - ktorý týždeň pred behom cez Hubalovú skončil 5. na Kysuckej stovke
Beh z pohľadu Roba

24 km s 830 m stúpaním je pre mňa cca vyrovnaním osobného maxima čo do dĺžky a náročnosti behu. Na toto by sa patrilo veru patrične pripraviť. Teóriu toho, čo robiť pár dní pred závodom dokonale ovládam. 2-3 dni bez behu, relax a hlavne dostatok spánku. A teraz realita. V štvrtok drepy so závažím v posilke, v piatok svalovica ... To prejde, hovorím si a vychystám sa večer na futsalový zápas. Veď budem striedať, zahrám si sotva desať minút - to mi nemôže nijako ublížiť ... Hral som asi tridsať. Moje telo už naozaj nevládze, ale výdatný spánok to zachráni. Idem spať o polnoci, lebo viete, večer je večer a to sa nedá ísť spať príliš skoro, lebo máte kopec povinností, ktoré treba stihnúť. Napríklad nič.

Ako už býva u mňa zvykom pred závodom, neviem zaspať. Do toho ma začne bolieť hlava, o šiestej ráno usudzujem, že bez Ibalginu to nepôjde. Veď to prejde. Vstávam 7:15 po dobrých 4 hodinách spánku, robím rýchlo kávu, zajedám ju banánom a uvedomujem si, že fakt, že bývam tri minúty od stanice, mi ešte sám o sebe nezaručuje, že sa na ten autobus stihnem dostaviť bez problémov. Kto čítal môj report zo Spartan Race vie, že organizáciu cesty na pretek mám zvyčajne zmáknutú. Ešteže som si tesne pred tým (polo)spánkom pozrel skvelú websitu slovak lines, kde som nič nezistil - ani len či si môžem kúpiť lístok priamo v autobuse. True story, ani toto neviem. Toľko prevádzkovateľov týchto liniek tu už máme, že sa v tom človek neorientuje (sarkazmus, Jančua vie svoje). Po dlhom bádaní na iných stránkach zisťujem, že môj bus odchádza z 43. nástupištia. S úžasom zisťujem, že stanica má minimálne 43 nástupíšť, podľa niektorých legiend dokonca ešte viac. A vraj by sa tu metro neuživilo ... Nakoniec som bus stihol aj vďaka tejto informácii úplne elegantne, 2 minúty pred odchodom. V autobuse sedia ďalší spolubežci, ktorí sa s vervou a vzrušením rozprávajú o nadchádzajúcom zážitku. Ja zaspávam ...

Sme v Modre. A Modra má strašne veľa zastávok. A tak sa všetci pýtajú a dohadujú, ktorá je tá správna. Hrdo vstávam ako prvý. Tvárim sa múdro, pretože môj GPS sa tvári múdro. Predo mnou sa vynára miesto registrácie a s hrôzou zisťujem, že toto asi nebude jeden z tých behov, kde je 80% ľudí kvôli srande a kde každý kašle na výsledky. Naopak, zisťujem, že neskončiť posledný bude úspech. A vraj ani medajla nebude! Rozmýšľam, či to má bez medajly zmysel, keď človek sa nemôže ani s ňou odfotiť a potom zavesiť na facebook.

Registrujem sa. Tentokrát nemám svoje šťastné číslo 8427 ako naposledy, ale zadosťučinením mi je číslo 19 - prvočíslo, jupijej. Ďakujem, platím a dávajú mi do ruky magnetku. Tak aspoň to, keď už nie je medajla. Stretávam sa s celebritami Janurkovcami, ktorych dokonca oslovil prvý fanúšik a nepýtal si ani podpis. Katka zisťuje, že ak chce byť celebritou, mala by popracovať na svojom hovorovom prejave. :D (Pozn. od Katky: Ja pracujem na hororovom prejave, to stačí ... :D)

Beh cez Hubalovú - prípravy
Robo so svojím šťastným prvočíslom, výraz v tvári poukazuje na výdatné 4 hodiny spánku

Teta organizátorka (mimochodom tento pretek bol úplne bravúrne zorganizovaný) hlási cez megafón trasu, snažím sa pamätať poradie modrá-červená-zelená-žiadna-zelená-žltá-červená či tak nejak alebo úplne inak. Že keď už budem posledný, tak aby som sa aspoň nestratil. Pre väčšinu ľudí je totiž táto informácia úplne nepodstatná, keďže sa plánujú držať bežca pred nimi.

Dostávame dáky super mega úžasný chip, normálne ako keby to celé Ilumináti zastrešovali a štartujeme. Ja ešte stále úplne stuhnutý so svalovicou, 4 hodiny po prijatom ibalgine sa staviam niekde do polky štartového poľa. Prvý kilometer ma obehla asi len polovica z tej polovice, fajn úspech. Fučím, tep taký, akoby som šprintoval. Po 2 kilometroch potok, ktorý vyzerá nebezpečne, čo potvrdzuje to, že sa tam jeden týpek pošmykol a vyvalil celý. Veď je teplo, musel byť rád za schladenie sa. Po asi tak 3 kilometroch mám pocit, že moje nohy vážia tonu, všetci ma predbiehajú. Veľa kráčam, močím, aby sa mi spomalil tep - no nepomáha. Ostáva už len 19 kilometrov ... Do piateho kilometra majúc pocit, že moje nohy vážia tonu, sa mi šlo teda príšerne. No od šiesteho kilometra do asi dvadsiateho prvého som si fičal úplne v pohodičke, keďže mojím revírom je asfaltka a tá sa tiahla niekde od jedenásteho po osemnásty kilometer.

Beh cez Hubalovú - Robo prekonáva potok
Nebezpečný potok
foto: Richard Kollár

Niekde okolo desiateho kilometra sa presviedčam, že Malé Karpaty sú naozaj ešte pokryté snehom, čo sme síce všetci vedeli z fotografie deň pred pretekom, ale nikto tomu neveril.

Na prvej občerstvovačke som si dal chutnú čokoládu a banán, ktorého šupku som si poctivo zastrčil do vrecka (aby mal tento report aj výchovný charakter). Na druhej občerstvovačke predbieham asi 4 bežcov, ktorí sa zdali, ako keby tam šli skôr popiknikovať. :D Šiniem si to dole lesíkom závratným tempom, prestávam sa pozerať pod nohy, musím sledovať trasu. S prekvapením som sa nestratil, bežím krásnymi serpentínami a zastavujem, aby som sa pokochal. Neoficiálna a pravdivá verzia: Zastavujem, lebo už ani boha nevládzem!

Beh cez Hubalovú - Robo na občerstvovačke
Robo si berie suvenír v podobe banánovej šupky
foto: Miso

Konečne sa vynáram opäť v Modre a do cieľa už zbehnem len prudkým kopcom dole. S finálnym časom 2:22:27 končím niekde okolo meruôsmeho miesta (kto mal dejepisárku ako ja, vie, kto nie vygoogli), čo je asi o 50 miest lepšie, ako som predpokladal.

Beh cez Hubalovú - Robo pred cieľom
Pred cieľom

Tento beh nepatril medzi behy, ktoré si odbehnete a dostanete za svojich 7 min/km zaslúženú medailu. No napriek tomu bol skvelý, organizačne zvládnutý a výbornou prípravou pred 30kou, ktorú bežíme budúci víkend v okolí Trenčína. Niečo mi dáva tušiť, že to bude strašné trápenie, ale o tom to je.

Beh z pohľadu Petríka

Štart bol vcelku ležérne elegantný, nikto sa nesnažil postaviť čo najviac dopredu. Bežcom akoby sa na trasu ani nechcelo a výstrel štartovacej pištole bol skoro na obtiaž, "Ježiš Mária Jooozef, to už?" :D Nakoniec sme teda nejako vybehli po stúpajúcej asfaltke, hľadali to správne tempo. Po chvíli sa trasa stočila do lesa a začala skôr pripomínať Spartan race. Preskakovali sme potoky a kaluže, kľučkovali pomedzi stromy. Mne sa tu ešte darilo mať suché topánky, ale mnoho ďalších už to štastie nemalo. Po behu som sa dopočul, že niektorí už aj nacvičovali tradičné veľkonočné kúpanie - ale na sebe. :D

Beh cez Hubalovú - Petrík prekonáva potok
Prekonávam zákerný potôčik
foto: Richard Kollár

O pár kilometrov ďalej vedúca skupina akosi netrafila trasu. Ja som ich stále mal na dohľad, tak sa veľmi neobzeral po fáborkách. Však hádam vedia kade, keď sa trepú dopredu. :D Začali sme stúpať do strmšieho kopca, keď sme zozadu počuli hvízdanie a krik. Zbadali sme, že ideme zle a krížom cez málinčie sme sa museli vracať na správnu cestičku. Bolo celkom vtipné vidieť bežcov, ako sa jeleními skokmi snažia čo najrýchlejšie dostať cez tŕnie-chrastie. :D Celkovo značenie trate bolo miestami nedostatočné, hlavne pre mňa, keďže v tých končinách som nikdy nebol. Bola tam kopa križujúcich sa ciest a nebyť toho, že som mal ďalších bežcov v dohľade, tak skončím asi niekde na Kamzíku. Asi by som mal viac pozornosti venovať štúdiu trasy.

Povrch trate bol veľmi premenlivý, obsahoval ozaj asi všetko, na čo si spomeniete - od asfaltky, cez suché lesné chodníky, mokré napadané lístie, skalnatý podklad, 20 centimetrové blato, kaluže až po súvislú vrstvu mokrého snehu. Ľad naštastie nebol nikde. Bolo prakticky nemožné zvoliť správne črievice. Ja v Inov-8 Mudclaw 300 som si užíval blatisté zbehy a zasnežené povrchy, na asfaltkách či kameňoch to však nebolo to pravé orechové. Kopa bežcov zase bola vo viac menej cestných topánkach, klzké časti im zrejme dávali zabrať.

Beh cez Hubalovú - Petrík v blate
V tomto úseku sa Mudclawy veľmi hodili, bežcovi s číslom 8 vdačím za navigáciu :)
foto: Miso

Zhruba po tretine trasy som sa ustálil v skupinke 4 bežcov s dosť veľkou stratou na vedúcu trojicu a štvrtého väčší kus za nimi (časť trate sa bežala tam a späť, takže som mal prehľad). Takto sme sa držali skoro až do konca, kde ma prekvapil posledný stupáčik (čakal som už len klesanie - zase tá absencia štúdia trasy :D ). Za mnou nebolo nikoho na dohľad, na bežcov pred sebou som už nemal síl. Tak som trocha vypustil a proste to nejako dobehol.

Beh cez Hubalovú - Petrík prekonáva potok
Tu sa už vyškieram, lebo viem, že cieľ je blízko
foto: Richard Kollár

V cieli ma príjemne prekvapil čas, tesne pod dve hodiny (1:59:36, 7. miesto celkovo). Chytro som sa prezliekol do suchého, zobral foťák a šiel fotiť dalších dobiehajúcich, medzi nimi aj Roba a Katku.

Beh cez Hubalovú - Petrík prekonáva potok
Zaslúžený smútik a ďatle v cieli
Fotografie z behu, kompletné galérie môžete nájsť TU, TU, TU a TÚÚT.
>
<
X
Hryzka so zľavou
Objednajte si aktivovanú naturálnu bezlepkovú zmes Hryzka so zľavou 5% s použitím zľavového kódu TNJK01.
Facebook
Instagram

katka.janurka
Instagram
Komentáre:
Informovať ma o nových komentároch
© 2018 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová