Spúšťacie body - Úvod: Kontrakcia priečne pruhovaného svalu

Autor: Petrík Dátum: 30.12.2015 Zobrazenia: 3008 x

Náš "barefoot guru" Robo Šarudy nedávno prišiel z Prahy nabitý vedomosťami z kurzu zameraného na tzv. spúšťacie body (eng. trigger points). Značnú časť víkendu sme potom s Katkou, Robom a jeho dcérkou strávili hľadaním takýchto bodov v našich svaloch (a kvíkaním od bolesti :D ) a ich následným uvoľnovaním pomocou tlaku. Malá princezná sa pri pohľade na nás riadne zabávala a tvrdila nám, že "Petrík cvičí". :)

A čo to vlastne tie spúšťacie body sú?

Sú to miesta vo svaloch, v ktorých nedošlo k uvoľneniu po kontrakcii - ostali akoby zaseknuté a nemôžu pracovať správne. Na to sa neskôr nabaľujú ďalšie problémy a prípadne vznik ďalších spúšťových bodov. A ako to už na našej stránke býva, prečo niečo vysvetľovať jednoducho, keď to ide aj zložito. :D Pre hĺbkové pochopenie vzniku trigger point-ov najprv treba poznať mechanizmus kontrakcie svalov.

Štruktúra priečne pruhovaného svalu

Svaly, ktoré zapájame pri chôdzi, behu, lezení a pod., sú kostrové - sú priečne pruhované a sú ovládané našou vôľou. V našom tele existuje aj hladké svalové tkanivo (napr. črevá) a srdcový sval (špeciálny druh priečne pruhovaného svalu). V ďalšom bude rozobraté už len kostrové svalstvo. Ako taký sval vyzerá zvnútra?

Skeletal muscle structure. Obrázok: biology-forums.com

Sval sa na kosť upína pomocou šľachy, ktorá plynule prechádza do fascie - čo je vonkajší obal. Vnútrajšok je vyplnený svalovými vláknami, cievami zásobujúcimi sval krvou a nervami, ktoré ovládajú kontrakciu. No a vnútrajšok svalového vlákna je nahusto vyplnený mitochondriami, terminálnymi cisternami, T-tubulmi a inými latinskými názvami *lol* - ale hlavne samotnými myofibrilami, ktoré sa dokážu zmršťovať na povel.

Štruktúra svalového vlákna
Štruktúra svalového vlákna
Obrázok: fitnesstreneri.sk

A konečne sa dostávame k tomu, ako je vlastne možné, že sval sa dokáže stiahnuť a uvoľniť. Myofibrily sú zložené zo sarkomér a ich konštrukcia sa v pravidelných intervaloch opakuje.

Štruktúra svalu, myofibrily
Štruktúra svalového vlákna
Obrázok: vos.palestra.cz

A práve kvôli tomuto opakovaniu štruktúry sval pod mikroskopom vyzerá, ako by mal priečne prúžky odlišných farieb - odtiaľ názov priečne pruhované svalstvo. Z tzv. Z-doštičiek do oboch strán vyčnievajú tenké filamenty (vlákna) a z H-doštičiek zase hrubé filamenty. A práve tieto filamenty sú skonštruované tak, že sa môžu akoby vzájomne priťahovať. Ako je to možné?

Štruktúra sarkoméry
Štruktúra sarkoméry
Obrázok: animals-in-motion.com

Hrubý filament je zložený z myozínu, čo je druh bielkoviny (Čo sú bielkoviny?). Jej priestorové usporiadanie vytvára akoby vlákno s výčnelkami - myozínové hlavy. Tenký filament sa skladá opäť z bielkovín - aktínu a tropomyozínu. Aktín má na sebe väzobné miesta, do ktorých zapadajú myozínové hlavy a tropomyozín dokáže tieto väzobné miesta prekryť a tým znefunkčniť. K odokrytiu dochádza v prítomnosti iónov Ca2+ (kladné ióny vápnika) - tieto sa viažu na určené miesta tropomyozínu, čím menia jeho priestorovú štruktúru. No a prítomnosť Ca2+ zabezpečuje nervový vzruch - tento otvára kanály v membráne, ktorá obklopuje sarkoméry a oddeľuje ich od sarkoplazmatického retikula. V tomto sa udržuje vysoká hladina Ca2+ a po otvorení kanálov ióny prúdia do vnútra sarkoméry. Tam sa naviažu na spomínaný tropomyozín a vyslobodia väzobné miesta aktínu. Do týchto miest následne zapadnú myozínové hlavy a potiahnu filamenty k sebe o cca 10 - 12 nm. Ióny vápnika sú však neustále pumpované von zo sarkoméry naspäť do sarkoplazmatického retikula - to znamená, že ak nervový vzruch trvá, prúdia zároveň dnu aj von a sval pracuje. Po ukončení vzruchu sa však prísun Ca2+ zastaví a zvyšok je rýchlo vypumpovaný von - tropomyozín zablokuje aktín a sarkoméry sa uvoľnia.

Vysoká hladina iónov vápnika vo vnútri sarkoméry teda umožňuje svalu zmršťovať sa - máme teda riadenie. Ešte však chýba jedna dôležitá vec - keďže sťahujúca sa sarkoméra pôsobí silou po určitej dráhe, vykonáva prácu. A na to potrebuje dodať energiu. A táto energia sa získava z univerzálneho energetického platidla v bunkách - z adenozíntrifosfátu (ATP). Podrobnejšie čítanie tu a tu. A práve energia získaná hydrolýzou ATP na adenozíndifosfát (ADP) a voľnú fosfátovú skupinu (P) umožní myozínovej hlave uvoľniť sa z väzobného miesta aktínu, natiahnuť sa dopredu, chytiť ďalšie väzobné miesto a potianuť filamenty o ďalších 10 - 12 nm. A takto stále dookola, kým je prítomný Ca2+ a ATP. Lepšie raz vidieť:

Kontrakcia sarkoméry
Pohyb hrubého filamenta po tenkom v prítomnosti vápnika (žlté guličky) a ATP (zelené guličky)
Obrázok: sci.sdsu.edu

Z uvedeného sa dá taktiež odvodiť, že sarkoméry nedokážu tlačiť - iba ťahať. Preto sú na kostre obyčajne svaly ukotvené oproti sebe - pohyb do ktorejkoľvek strany sa vykonáva ťahom príslušného svalu pričom protiľahlý sval je zrelaxovaný (úbytkom iónov vápnika v sarkomérach) a len sa nechá vytiahnuť.

A ako toto všetko súvisí so spúšťacími bodmi?

Z poznania funkcie sarkomér sa dá vyvodiť jeden veľmi dôležitý poznatok - na uvoľnenie myozínových hláv zo záberu je potrebné dodať energiu v podobe ATP. Ak sa do konkrétneho miesta ATP nedostane, väzba sa neuvoľní a príslušná sarkoméra ostane v zaseknutom stave (nemusí to byť nevyhnutne maximálna kontrakcia, môže to byť aj na "polceste"). A keď ich takto ostane viacero, dôjde k trvalému napnutiu celého prílušného svalového vlákna - a trigger point je na svete.

Lokálny nedostatok ATP v svale môže vzniknúť napríklad jeho preťažením - buď dlhodobým miernym zaťažovaním alebo náhlym prešvihnutím jeho aktuálnej sily. Na druhej strane môže tento stav nastať aj pri dlhodobom držaní svalov v jednej polohe - napríklad pri sedení za počítačom (práve sa mrvím na stoličke :D ).

Už vzniknuté trigger pointy sa ťažko odstraňujú vlastnými silami tela. Hlavne ak sa pohybové vzorce stále opakujú - napríklad spomínané časté sedenie, nedostatok pohybu, strečingu, ... Ďalšou záludnosťou je, že trigger point v svale mení jeho funkciu a spôsob zmršťovania, čo môže vyústiť do vzniku ďalších spúšťových bodov. O spôsoboch ich vyhľadávania a ošetrovania si zase povieme inokedy.

V súvislosti s týmto článkom mi ešte nedá nespomenúť jednu záležitosť, ktorá úzko súvisí s tématikou - svalové kŕče. Ako bolo vysvetlené, pre správne fungovanie svalovej kontrakcie sú potrebné ióny vápnika (Ca) a energia v podobe ATP. Pre správne šírenie nervových vzruchov sú však potrebné aj ióny horčíka (Mg). A na udržanie správnych koncentrácií Mg a Ca zase vplývajú draslík (K) a sodík (Na). Narušením ktoréhokoľvek z týchto mechanizmov, môže dochádzať ku kŕčom - čo sú vlastne nekontrolované kontrakcie sarkomér v určitých oblastiach svalu. Klasický recept - liznúť trochu kuchynskej soli (teda chloridu sodného) - síce často pomáha, pretože nedostatok sodíka je častou príčinou kŕčov (veľkou mierou sa stráca potením). Nemusí ale zabrať vždy - hlavne, keď chýbajú iné ióny alebo je nedostatok ATP spôsobený priveľkou únavou.

Želám Vám správne koncentrácie iónov a dostatok ATP.

Petrík
Zaujímavosti
Facebook
Instagram

katka.janurka
Instagram
Komentáre:
Informovať ma o nových komentároch
© 2018 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová