Výnimočná patentovaná zmes aktivovaných bezlepkových obilnín, orechov, semienok, ovocia goji a vlákniny psyllium. Je aktivovaná, bezlepková, zásaditá, naturálna - 100% RAW. Kompletný zdroj informácii o HRYZKE je na www.hryzka.sk. Jednoducho povedané výživné, chutné a zdravé raňajky pre celú rodinu.

Pri použití zľavového kódu TNJK01 budeš mať pri každom nákupe HRYZKY cez e-shop zľavu 5%. Je časovo neobmedzený a platí aj pre opakované nákupy. Pri objednávke je potrebné zadať kód do kolonky "Uplatniť zľavový kód" a kliknúť na tlačidlo "Prepočítať".



do e-shopu  

Stovka Podkrkonoším 2015 - teda jej hmlistá polovica

Autor: Petrík Dátum: 21.10.2015 Zobrazenia: 1733 x

Stovka Podkrkonoším 2015 - teda jej hmlistá polovica

Jeseň v Podkrkonoší

S organizátorom Stovky Podkrkonoším Tomášom Zaplatílkom sme sa náhodou spoznali pri výbehu na Chatu pod Suchým - tu sme sa aj dozvedeli o jeho podujatí. Krkonoše sme navštívili prvýkrát pred dvomi rokmi a veľmi sa nám tam páčilo - nevýhodou je však dlhý čas cesty. Čistá vzdialenosť nie je až taká veľká (asi 350 km z Trenčína), prechádza však cez množstvo miest, dedín a ciest nižšej kvality, čo k rýchlosti neprispieva. Teraz sme však mali dvojité lákadlo - preteky a jesenné farby Krkonoší. Rozhodol som sa zúčastniť 50 km trasy v rámci Stovky. V práci som si naplánoval 5-dňové voľno - piatok, víkend, pondelok a utorok. Hurá za zážitkami!

Reštaurácia na vrchole Sněžky
Vrchol Sněžky je zahalený v hmle

V piatok ráno teda vyrážame a po nekonečných asi 6 hodinách usedení vystupujeme v dedinke Pec pod Sněžkou - a dávame si rýchly výšľapobeh na Sněžku. Vrchol je zahalený v hmle, cestou dole sa to však roztrhá a odkrývajú sa nám parádne pohľady. Z Pece sa ešte musíme presunúť do Hotela pod Zvičinou, kde štartuje Stovka. Tu sa zvítavame s Tomášom a skladáme si veci do jednej z chatičiek pri hoteli. Kým prenášame veci z auta, sme úplne premočení od dažďa - v chatke je teplota podobná ako vonku, takže sa babušíme do všetkého suchšieho, čo máme. Katke skladám bicykel, aby zajtra pri fotení na trase bola mobilnejšia.

Hotel pod Zvičinou
Hotel pod Zvičinou Chatičky pri Hoteli pod Zvičinou
Chatičky pri hoteli

Ideme sa do hotela zohriať a na nejaké to pivko. Účastníci stovky sa tu pomaly zbierajú, vládne predštartovný ruch, bežci sa posilňujú najrôznejšími pokrmami, ktoré hotel ponúka. Tomáš dáva ešte posledné pokyny a potom sa všetci vyšúňajú von. Je len pár stuňov nad nulou, viditeľnosť zhoršuje hmla, ale aspoň prestalo pršať. O desiatej večer sa hadík čeloviek dáva do pohybu - pretekári majú pred sebou cca 106 km s 2560 m stúpania. Trasa sa vinie regiónom Podkrkonošia, zatáča sa a nakoniec opäť vracia k Hotelu pod Zvičinou. Prví bežci by sa tu mali objaviť zhruba za 12 hodín. My sa ideme uložiť do spacákov v chatičke.

Stovka Podkrkonoším - Tomáš Zaplatílek vydáva pokyny pred štartom
Atmosféra pred štartom Stovka Podkrkonoším - na štarte
Tomáš vydáva posledné pokyny ... Stovka Podkrkonoším - štart stovkárov
... a je odštartované

Budík zvoní o piatej. Štart 50-kilometrovej trasy je v polovici trate stovky, najprv sa tam potrebujem dostať (ideálne nie po vlastných :D ). Obliekam sa, balím batoh a lúčim sa s Katkou, ktorá ledva vystrčí nos zo spacáku (pozn. Katky - lebo asi ho nosom fotím, že? :D) - v chatičke (chladničke :D) je ozaj chladno, steny sú len asi dvojcentimetrové drevo.

V chatičke u Hotelu pod Zvičinou

Vyrážam do hmly na asi 2,5 km vzdialenú vlakovú stanicu v Bílé Třemešné. Na stanici všetko pozamykané - pre istotu sa pýtam jediného občana, čo tam čaká, či sa lístky kupujú vo vlaku. Zaskočene odpovedá, že áno - neviem či poriadne nerozumel slovenčine alebo sa zľakol, že mu chcem predať ovocie - v ruke mám totiž sáčok s asi dvomi kilami mandarínok a banánov. Samozrejme kým prišiel vlak, už v tom sáčku boli iba šupky. Vlakom idem jednu zastávku, vystupujem v Dvůr Králové nad Labem (ozaj to neviem vyskloňovať :D ). Tu stoja nejaké autobusy - musím zistiť, ktorý je ten môj. Vyberám si jeden, ktorý by to mohol byť a pýtam sa šoféra, či ide cez Nový Rokytník. Je to riadny týpek - po mojej otázke chvíľu nereaguje, potom vyhadzuje nedopalok z cigarety oknom, doťukáva do mobilu a vraví: "Novej Rokytník, jo?". Prikyvujem, dáva mi lístok. "A viete mi povedať, koľká zastávka v poradí to je?" "Sedni si, já ti povím." :D

Vyrážame, na ďalšej zastávke nastupuje teta, ktorá chce ísť len jednu zastávku, ale má v ruke len stovku alebo nejakú väčšiu bankovku. Týpek šofo vraví "Kvůli desetikorune ... Sedněte si, vždyť voni neschudnou." :D :D Ďalšia zastávka, ďalší cestujúci bez drobných - mávnutie ruky "Kvůli desetikorune ...". Potom sa konečne vymotávame z mesta, prechádzame nejaké dediny. Cestou vidím z okna chlapíka v bežeckom s čelovkou, len tak podaromnici medzi dedinami. Akurát že som si nie istý kde presne, viem len že sme ešte zhruba 2 kiláky mimo trasy stovky - to mu asi nepomôžem. V Novom Rokytníku autobus zastavuje, ani mi nemusel šofér hovoriť - zaregistroval som tabuľu. Ďakujem mu za odvoz a vystupujem. Hoci som si toto miesto pozeral na street view Google maps, v tme a hmle vyzerá inak - pre istotu teda ešte kontrolujem mapu. Akurát prichadzajú dvaja stovkári, tiež sa orientujú a všetci traja vyrážame správnym smerom. Ja síce ešte nesúťažím, na štart 50-ky to je ešte cca 5 km, ale rozbieham sa, aby som sa zahrial. Predbieham ďalších stovkárov. Prichádzam do Bohuslavíc, kde je občerstvovačka a zároveň môj štart. Registrujem sa, dávam vedieť Katke a vyrážam.

Po vybehnutí z Bohuslavíc som úplne uchvátený, trasa vedie cez Čížkovy kameny - zaujímavý úkaz, kde je na relatívne plochom kopci zrazu strmý zráz. K tomu farby jesenných stromov a hmla vinúca sa lesom. :) Takýmto lesným trailom sa beží luxusne. Fotiť nemám čím, tak nasledujúcich niekoľko fotiek je z internetu.

Čížkovy kameny - Autor: Jan Čáp - HonzaC8
Čížkovy kameny
Foto: www.turistika.cz Čížkovy kameny - Autor: Jan Čáp - HonzaC8
Čížkovy kameny
Foto: www.turistika.cz

Pokračujem do obce Markušovice, odkiaľ stúpam na hrebeň Jestřebích hor smerom k rozhľadni Žaltman. Turistická značka vedie líniou opevnenia z rokov 1937-38, ktoré malo chrániť územie Československa pred vpádom z Nemecka - história to ale zariadila tak, že bunkre nikdy neboli použité. Z hmly sa sem-tam vynárajú siluety "řopíkov" - alebo po vojensky lehký objekt vzor 37. Malé betónové bunkre so strielňami pre jeden alebo dva guľomety, ktorých bolo postavených okolo 9000 po obvode územia ČSR. Popri řopíkoch sa dostávam k rozhľadni Žaltman, kde má byť prvý kontrolný bod - voskovka určitej farby, ktorou treba spraviť značku v itinerári. Hľadám pod rozhľadňou - nikde nič. Potom mi dopne - ono to asi bude hore. Vybieham po schodoch a ozaj - voskovkou si zaznačujem príslušné políčko v itinerári. Škoda len, že výhľad kvôli hmle nie je vidieť.

Lehký objekt vzor 37 - http://www.ivo-turista.webz.cz/zaltman.htm
Jeden z řopíkov pod rozhľadňou
Foto: www.ivo-turista.webz.cz/ Rozhľadňa Žaltman - http://www.mapio.cz/o/5030880/
Rozhľadňa Žaltman
Foto: www.mapio.cz

Pokračujem ďalej, z hrebeňa sa zbieha do Malých Svatoňovíc a ďalej do obce Úpice. Trať vedie čoraz viac po asfalte, čo ma vôbec neteší. Na jednom z rázcestí mám utkvelú predstavu, že treba odbočiť doprava. Dokonca takú silnú, že sa ani nenamáham pozrieť do mapy ... po zhruba pol kilometri si uvedomujem, že som dlho nevidel fáborky. Vyťahujem mapu a vraciam sa naspať - tak mi treba. V tomto momente ale musím vyzdvihnúť snahu organizačného tímu, po celej trase boli kritické miesta označené fáborkami a v predpokladaných nočných častiach reflexnými štítkami. Samozrejme, prehliadnuť značenie sa dá vždy, ale organizátori spravili maximum. Už po správnej ceste dobieham do Úpic(e? :D), kde je občerstvovačka pod kostolným oblúkom.

Kostol v Úpici - Autor: Jan Čáp - HonzaC8
Kostol v obci Úpice, občerstvovačka bola ukrytá pod jeho oblúkmi
Foto: www.turistika.cz

Majú tu sušené ďatle, tak sa púšťam do nich a dopĺňam si vodu. Odchádzam a nechávam za sebou grupu stovkárov, ktorí sa na občerstvovačke zdržujú dlhšie - nečudo. Pokračujem ďalej krajom roztrúsených malých dediniek, potom nasleduje stúpanie na Liščí horu. Turistické značenie je tu veľmi neobvyklé - rovný úsek, prudké zalomenie, rovný úsek ... a tiež množstvo ciest kolmých na značku. Kontrolný bod je pri vysielači na vrchole - opäť farebná voskovka. Niekde tu v okolí som riadne vystrašil jedného stovkára - mal v ušiach slúchadlá a zbadal ma, až keď som bol vedľa neho. Povrchy ciest sú tu dosť nepríjemného charakteru - vysypané hrubým štrkom s ostrými hranami. V tenkých Merrell Trail glove 3 preklínam všetko, čo sa dá. Od vysielača zbieham dole a prudké zalomenia trasy sa mi vypomsťujú - jednu odbočku som si nevšimol. Dokonca aj na nesprávnej trase boli po stromoch akési značky, ktoré pripomínali bežné turistické značenie. Naštastie ma táto trasa doviedla do správnej dediny (Kocbeře), akurát asi kilometer navyše ... Orientujem sa podľa autobusovej zastávky a volám pre istotu aj Katke, ktorá by sa už na bicykli mala pohybovať niekde tu, aby sme sa neminuli. Dedinou sa vraciam na správnu trasu a občerstvovačku. Majú tu dozreté banány :), tak si dávam môj čoraz obľubenejší pokrm na pretekoch - banány so soľou. Pokračujem do lesa, kde stretávam Katku s foťákom a mám pred sebou ešte cca 15 km. Ďalej na trase sa Katka vozí okolo mňa, fotí prírodu a zbiera žalude. :D

Petrík na trati
Tu už ma fotí Katka Trasa Stovky Podkrkonoším
Cestičky nad Kocbeřemi

Hoci do cieľa to už je blízko a väčšinu prevýšení mám už za sebou, prichádza pre mňa peklo v podobe asfaltu. Trasa vedie do Dvůr Králové (Dvůru Králového? ja fakt neviem ... :D), čo je menšie mestečko. Snažím sa prebiehať po tráve, kde sa dá - ale väčšinou sa nedá. Striedam beh s kráčaním - technika behu je už dosť poskrúcaná, som prehnutý dopredu. Prechádzam mostom cez Labe a konečne sa dostávam von z mesta. Povrch sa ale veľmi nemení, len na chvíľu bežím menším lesom, inak trasa vedie skoro stále po spevnených cestách či asfatkách - stačilo by však zísť pár stoviek metrov od nej a naskytol by sa mi pohľad na krásnu priehradu Les Království, kam Katka ráno omylom zablúdila. Ale to by bola cesta navyše, a tak sa momentálne sústredím na dôjdenie do cieľa.

Trasa Stovky Podkrkonoším
Pre mňa posledný príjemný úsek, nasledoval Dvůr Králové Priehrada Les Království
Priehrada Les Království, škoda že sa trasa nestáča aj cez ňu Katka na trati
Aj Katka sa nechala odfotiť jednému so stovkárov

Pokračujem do Bílé Třemešné, kde som ráno nastupoval na vlak. Akurát tu majú nejakú veselicu s maškarami, kúsok odo mňa sa ozve výstrel z dela. Prepletám sa pomedzi davy ľudí. Nasleduje posledné výrazné stúpanie, kúsok les a som konečne v cieli pri hoteli. Tomáš pozerá do priebežných výsledkov a hovorí, že som pravdepodobne prvý alebo druhý. V tejto chvíli to ešte nie je jasné kvôli rôznym časom štartu päťdesiatkárov. To ma však momentálne až tak netrápi, vrhám sa na banány a pivo, aby som doplnil vodu a energiu, a idem sa prezliecť do suchého.

Petrík dobieha do cieľa v Hoteli pod Zvičinou
Dobieham do cieľa Regenerácia nôh
Voda v bazéne bola fakt studená :D

Pred chatičkami je bazén plný ľadovej vody, čo mi padne vhod na zregenerovanie nôh. Mám pocit že voda v ňom je momentálne chladnejšia ako horské potoky. Už prezlečení a najedení s Katkou posedávame v hoteli a pozorujeme dobiehajúcich. Všímame si, že ženy vo všeobecnosti vyzerajú po dokonečení stovky výrazne menej rozbité ako chlapi. Podľa mňa je to tým, že sa skôr dokážu odprostiť od súťaživosti a hnania sa za časom - tým pádom zvolia vhodnejšie udržateľné tempo. Viacero chlapov krívalo. :) Inak prvé dve baby na stovke - Magdalena a Kateřina Šoubové - skončili celkovo piate s časom 13:34:00, čiže žiadna flákačka - klobúk dole. Prví chlapi, tiež v dvojici - Jozef Harčarík a Aleš Zavoral - skončili s časom 11:58:00. Nakoniec sa aj ja dozvedám môj oficiálny výsledok na 50tke - 2. miesto s časom 06:38:00. Neskôr sa poberáme znovu do spacákov, zajtra nás čakajú opäť Krkonoše.

Petrík preberá diplom od Tomáša Zaplatílka
S organizátorom Stovky Podkrkonoším - Tomášom Zaplatílkom
Jediné 2 voľné minúty, ktoré Tomáš mal počas organizácie závodu, sme využili na spoločnú fotku

Po výkone sme požrali zvyšné banány a mandarínky ...
Dopĺňanie energie
... a neskôr večer tlačíme improvizované kukuričné chrumky s Lunter nátierkami, aby sme ich podporili v týchto ťažkých časoch :)
Petrík

Ešte niekoľko zaujímavých momentiek z trasy:
>
<
X
Hryzka so zľavou
Objednajte si aktivovanú naturálnu bezlepkovú zmes Hryzka so zľavou 5% s použitím zľavového kódu TNJK01.
Facebook
Instagram

katka.janurka
Instagram
Komentáre:
Informovať ma o nových komentároch
© 2018 by Janurky - Peter Janura, Katarína Janurová